Duben 2015

Nočný prízrak

30. dubna 2015 v 17:48 | Yuki |  Nočný prízrak

Nočný prízrak

Keďže ma nechytá múza, pridala som sem niečo z mojej staršej zbierky ručne písaných príbehov. Je to veľmi krátke, lebo je to len úvod. Ak Vás to zaujalo, napíšte prosím do komentov, či mám dať prvú kapitolu. Usmívající se Tak - tu to máte:




,,Už si dosiahla sedemnásť rokov, čo znamená, že sa konečne môžeš ísť pozrieť na Zem. Máš tam dovolené robiť všetko, len nesmieš zabudnúť na svoje poslanie a v žiadnom prípade sa nesmieš zamilovať! Rozumela si?!"
Tmavovlasé dievča prikývlo: ,, Našťastie neviem čo je to láska, takže to bude v poriadku! A nebojte pane, nikdy nezabudnem na svoje poslanie."
Podišla k svojmu pánovi a on jej povedal:
,,To dúfam! Máš rok na poznanie Zeme, a potom sa musíš vrátiť!".
Na to sa dotkol rukou čela dievčaťa a ešte pred tým, ako ju teleportoval na Zem, jej pripomenul:
,,Nezabudni, že si.....".
A zmizla.

My little secret 9

29. dubna 2015 v 17:06 | Nami |  My little secret
My little secret 9


Fajn, tu bude aj pár vysvetlovačiek, prečo má(m)tie gény. Tak dúfam, že sa bude páčiť! A pardon, že to tak trvalo, mala som zákaz, ísť na počítač -_- (Neviem, ci mi to pridalo obrazok, mam blby signal)


,,Prepáč." ospravedlnil sa mi Toushiro a ja som si oprášila tričko.

,,Pohoda." Sadla som si na lavičku a Toushiro vedľa mňa.

,,Aký je ten, Zaraki Kenpachi?" spýtala som sa. Chcela som vedieť, aký je ten telocvikár.
,,Ale, niekedy sa správa ako malé decko, mno ale niekedy je fajn." pokrčil plecami.

,,Mhm." pokývala som hlavou a prišla Soi Fong.

,,Nazdar." pozdravila nás a ja som jej s Toushirom odzdravili.

Chvíľu sme sa o niečom bavili, dokiaľ neprišiel Zaraki Kenpachi. Všetci sme sa narvali do telocvične a on si nás všetkých premeral.

,,Takže dnes, chalani budú hrať futbal v druhej telocvični," ukázal na dvere vedľa nás. ,,A dievčatá budú cvičiť gymnastku, musíme nájsť nejakú reprezentantku." vzdychol si a ja som sa nahla k Soi Fong.

,,Akú reprezentantku?"

,,Ale, na gymnastiku. Žiadna nie je dosť dobrá." pokrčila plecami a vzdychla si. ,,Ale, ty by si mohla byť dobrá."

,,Hm, tomu hovorím dôvera." zasmiala som sa a dívala som sa na učiteľa, ako dáva žinenky tesne vedľa seba. Povzdychla som si a sadal som si na zem.

,,Tak teda," vzdychol si učiteľ a ukázal na mňa. ,,Začni Akirama."

,,Fajn." pokrčila som plecami a rozbehla som sa. Mala som sa rozbehnúť po žinenkách a skočiť na odrazový mostík a vyšvihnúť sa na kruhy. Mno, ja som spravila presný opak. Preskočila som aj žinenky, aj odrazový mostík a skočila som rovno na kruhy a zavesila som sa tak, ako keby som robila stojku.

,,Tak čo?" spýtala som sa. ,,Aké to bolo." myslela som, že učiteľ sa rozplače.

,,Máme reprezentantku." rozplýval sa.

,,Hm, keď myslíte." členkami som sa zachytila o kruhy a spustila som sa dole hlavou. Všetci mi začali tlieskať a ja som si vzdychla.



*Spomienky*

,,Bude to bolieť?" spýtala som sa Uraharu, ktorý ku mne pristúpil so striekačkou v ruke.

,,Áno." odpovedal a ja som nasucho preglgla. Vpichol mi tú látku, ktorú mal v striekačke, do ramena a ja som vykríkla od bolesti. Bolesť sa mi vlievala do celého tela a ja som spadla od bolesti na zem. Kričala som. Takú hroznú bolesť som ešte nezažila. Spadla som z nemocničnej postele, rovno na tvrdú chladnú zem.

,,Ahhhhhhh!" kričala som, márne zadržujúc slzy. Urahara ma položil na posteľ. ,,T-to bolí!" kričala som a ruky som si začala driapať, až sa mi spustila krv. Rozťala som si peru, od toho, ako som si do nej hrýzla. Prevaľovala som sa na posteli a ešte viac som si driapala ruky. Tiekla mi z nich krv. Skrčila som sa do klbka a zavzlykala som.

*******
,,Och, to bude úžasné! Konečne niekto, kto to dokázal!" kričal učiteľ a ja som ďalej hľadela do blba.

,,Hej, Yosi." Orihime do mňa jemne strčila. ,,Ako to, že si to dokázala? A ešte k tomu tak ľahko?" pýtala sa a ja som si vzdychla.

,,Ale, dosť dlho, som chodila na gymnastiku. Vieš, tak preto." zase zo mňa hrozne vypadla lož, že som sa musela nad sebou zamyslieť.

,,Aha, aj mňa rodičia nútili do gymnastiky, ale bola som taká nešikovná, že som nedokázala ani obyčajný kotrmelec." zasmiala sa.

,,Mno, to je blbé." vzdychla som si.

,,Hej, hej." zamávala nad tým rukou a zasmiala sa. Mala som chuť, jej vlepiť. Ale, ovládla som sa. Ďakujem všetkým hodinám sebaovládania! Dala som ruky za hlavu a zamyslela som sa.

*Spomienky*
Otvorila som oči a pozrela som sa na svoje ruky, ktoré boli zabalené v obväzoch. Posadila som sa a pozrela som sa na dvere, ktoré sa otvorili. Stál v nich Urahara.

,,Konečne si sa zobudila." zamával svojím otravným vejárom.

,,Čo to bolo?! Odpovedz! Čo to malo znamenať!?" kričala som po ňom.

,,Och, ty myslíš to, to sú len gény zvierat, ktoré ti dodajú silu." zamával mi vejárom na pozdrav a zmizol. Vyjavene som sa pozerala na dvere, za ktorými zmizol. Zovrela vo mne všetka zúrivosť a rozbehla som sa oproti dverám a ako besná, som do nich búchala päsťami. Potom som sa otočila na zrkadlo a všimla som si, že moje oči sú zlaté a majú pretiahnutú zreničku. Zalapala som po dychu a zviezla som sa po dverách.

,,Čo sa to so mnou deje…"

Black rock shooter

28. dubna 2015 v 19:49 | Yuki |  Recenzie

Black rock shooter



Príbeh: Príbeh je o dvoch dievčatách, ktorých duše vedú neľútostnú vojnu vo virtuálnej realite, ktorá odzrkadľuje a zhmotňuje ich vnútorné pocity. Dva svety, Mato a jej alter ego Black rock shooter - toto je príbeh ich agónie...

Počet dielov: 8

Obľúbené postavy: Kuroi Mato, Yomi Takanashi

Neobľúbené postavy: Saya Irino

Moje hodnotenie: 8/10

Poznámky: Pekné a citovo rozpísané anime. Je trochu ťažké ho pochopiť, ale inak je fajn. Usmívající se

Žánre: bojové, dospievanie, chladné zbrane, psychologické

Sorry... 2 (2.kapitlola. Tréning)

22. dubna 2015 v 20:28 | Nami |  Sorry
Sorry … 2
Fajn, ďalšia kapitola. Ako som sľúbila, táto kapitola je lepšia, podľa mňa, no možno ani nie, ale posúďte sami.
https://mariannebermejo08.files.wordpress.com/2013/01/kimi-ni-todoke-anime-boy-girl.jpg
Tamaši sa s obrovským zívnutím zobudila. Pozorne si prehliadla miestnosť. Včera nemala energiu na to, aby si ju obzrela. Drevené steny, veľká skriňa v obrovským množstvom kníh, drevený malý stolík so stoličkou v rohu miestnosti a s veľkým oknom pod ktorým bol aj malý gaučík, všetko to bolo zladené do nudnej béžovo-krémovej, pre Tamaši, totálna nuda. Povzdychla si.
,,Konečne si sa zobudila." povedal Akeru a Tamaši skoro vyskočila z kože.
,,Toto mi nerob! Vieš ako som sa zľakla!?" začala po ňom húkať a on si vzdychol.
,,Prišiel som ti skontrolovať ranu, tak si ľahni, prosím." povedal a Tamaši si rezignovane ľahla. Jemne jej vyhrnul tričko, na čo dostal od Tamaši poriadnu päsť.
,,Ako si to dovoľuješ ty úchyl!!!" kričala po ňom.
,,Ako ti tú ranu mám skontrolovať, he?!" zakričal po nej a Tamaši očervenala.
,,Prepáč." zamumlala a znovu si ľahla. Pristúpil k nej a znovu jej jemne vyhrnul tričko, na čo očervenala. Akeru sa na ňu pozrel a Tamaši odvrátila hlavu.
,,Hanbíš sa?"
,,Sklapni, baka." Akeru sa uchechtol a z rany jej dal dole obväzy.
,,Fajn, rana sa zacelila. Môžeme začať trénovať." Tamaši si dala dole tričko a posadila sa.
,,Hneď?"
,,Áno, hneď." povedal pokojne Akeru a zachádzal do kuchyne.
,,H-hej čakaj!" zakričala po ňom zbehla za ním. Prišla za ním kuchyne, ktorá bola, na rozdiel spálne, zladená do žlta. Veľký jedálensky stôl s žltým obrusom, veľké skrinky, taktiež zladené do žlto-krémova, nejaká tá špajza a dve veľké okná, so žltými závesmi.
,,Chceš niečo jesť?"
,,Nie, díky. Ani nie som hladná." povedala a sadla si na linku.
,,Čo tak si sadnúť na stoličku, ako civilizovaný človek?!" zavrčal na ňu.
,,Pozor, ja nie som človek, ale zbraň." mrkla naňho a jemu na čele navrela žila.
,,Proste si sadni na stoličku lebo… *tuhé zamyslenie*"
,,Lebo čo, Ake-chan?" zakývala nohami dopredu a dozadu.
,,Prestaň ma tak volať." povedal podráždene.
,,Lebo čo, Ake-chan?" zoskočila z linky a postavila sa na špičky, aby mu videla do očí, keďže bola o dve hlavy menšia. Akeru ju pevne chytil za boky a zdvihol ju asi päť metrov na zem.
,,Aaaaaaa!!!! Pusť ma, úchyl! Úchýl! Úchýl! Obťažuješ ženy!" vrieskala po ňom a on ju pustil na zem, čiže spadla tvrdo na zadok.
,,Auč." pošúchala si boľavé miesto a zdvihla sa. ,,To bolelo." zazrela naňho. Akeru pozdvihol jedno obočie a vzdychol si.
,,Poď, ideme trénovať." povedal akoby sa nič nedialo a vyšiel z domu.
,,Čakaj!" zakričala po ňom a rozbehla sa za ním. Prišla na veľkú záhradu a Akeru sa postavil vedľa nej.
,,Tak teda, začneme." povedal a Tamaši prikývla. Obidve je ruky sa premenili na strieborno-modré čepele kosy a Akeru ju jednou rukou chytil okolo pásu a ona sa zmenila na kosu.
,,Fajn, uvidíme, čo vieš." uškrnul sa a vyskočil vysoko do vzduchu. Čepeľou zaryl do stromu a zasmial sa.
,,Čo je ti tak vtipné!" zakričala po ňom a on mohol vidieť jej naštvaný výraz, ktorý sa odrážal od čepele kosy.
,,Nič, len so hovorila že tvoj majiteľ ťa vyhodil preto, lebo si bola slabá, no ty nie si slabá." usmial sa na ňu. Tamaši mu úsmev oplatila a pustili sa späť do tréningu.
Akeru celý zadychčaný, sa rukami podopieral o kolená a Tamaši, vo svojej ľudskej podobe, bola pred ním.
,,Fajn, dnes asi končíme." povedal Akeru a Tamaši prikývla. Prišli do domu a obidvaja sa vybrali hneď do postele.

Sorry (1. kapitola. Záchrana príde vtedy, keď to najmenej čakáš)

21. dubna 2015 v 19:26 | Nami |  Sorry
Sorry… 1

Pridávam sem poviedku z anime Soul Eater. Prvá kapitola je o ničom, druhá bude (dúfam) lepšia.
PS: Neviete, kde by som našla celú Soul Eater mangu? Napíšte do komentov
Dievča s hnedými vlasmi a zlato-hnedými očami ležalo na snehu s veľkou krvácajúcou ranou, ktorá sa tiahla od boku, po stred brucha. Chrčala a vykašliavala krv.
,,Tamaši!" zakričal bielo-vlasý chalan a snažil sa k nej dostať. Pred neho sa postavila obrovská obluda a zaútočila na neho. Okolo Tamaši, sa zoskupilo niekoľko oblúd a jeden sa po nej zahnal obrovskou končatinou. Nastal obrovský buchot a oči chlapca sa naplnili slzami.
,,Tamaši." zašepkal do ticha. ,,Tamaši!" tento krát vykríkol z plného hrdla a bezbranne padol na kolená.
Muž s hnedými vlasmi a tmavo-zelenými očami v rukách zvieral bezvládne telo Tamaši.
,,Ešte vydrž." potichu prehovoril a zrýchlil beh. Keď sa s ňou dostal až k malej chatke, na okraji lesa, vtrhol dovnútra a položil ju na posteľ. Položil jej ruku na krvácajúcu ranu a okolo jeho ruky sa začalo tvoriť svetlo-zelené svetlo. Svetlo začalo obaľovať ranu a tá, sa aspoň z polovice zacelila. Muž sa pre seba usmial, obviazal jej ranu obväzom a zakryl Tamaši tenkou perinou. Posadil sa na parapet okna a čakal, kedy sa Tamaši zobudí.
*Na druhý deň*
Tamaši sa s kašľaním zobudila. Poobzerala sa po miestnosti a uvidela, muža s hnedými vlasmi a zelenými očami.
,,Kto ste?" spýtala sa chrapľavým hlasom, muž k nej pristúpil a podal jej pohár s vodou.
,,Ďakujem." šepla a napila sa.
,,Som Akeru, Akeru Kuro." povedal a pousmial sa na ňu. Prekvapene sa naňho pozrela a položila prázdny pohár na zem.
,,Prečo ste ma zachránili?" Akeru zvesil ramená a sadol si na okraj postele.
,,Mno, je to ťažké." poškrabal sa za hlavou. ,,Ty si zbraň, však?" prikývla. ,,No, ja by som ťa chcel ako zbraň." prekvapene zažmurkala.
,,Čo? Prečo ma chcete ako zbraň? Som nanič, ani som sa nevedela ubrániť. Môj bývalí majiteľ ma vyhodil kôli tomu, že som neschopná." povedala a sklopila hlavu.
,,Počúvaj ma," pozrela naňho. ,,buď to prijmeš alebo, ťa vystrčím do tej zimy, s nezacelenou ranou. Vyber si." pokrčil plecami a Tamaši naňho zazrela.
,,Tak on sa mi bude vyhrážať! Ale, nebolo by zlé, byť niekoho zbraňou. A ešte k tomu chce bez toho, aby som sa prosila." zamyslela sa Tamaši a po chvíli, prikývla.
,,Fajn, tak teraz, ako sa voláš?"
,,Tamaši Aka." povedala a usmiala sa.
,,Fajn, teraz si ľahni a odpočívaj, keď sa ti rana zacelí, začneme trénovať." povedal a vyšiel na chodbu. Tamaši si vzdychla a ľahla si na posteľ.
,,Fúha, to bol deň." povzdychla si a pozrela sa na svoju ranu. Bola skoro zacelená a to ešte predtým, bola hlboká ako jej dve dlane.
,,Ako sa asi má." pomyslela si Tamaši a zaspala.

My little secret 8

21. dubna 2015 v 18:51 | Nami |  My little secret
My little secret 8
Pardon, že to trvalo, ale dúfam že sa bude kapitola páčiť!
http://freedwallpaper.com/wp-content/uploads/2015/01/7039205-anime-girl-hd-background.jpg
,,Hm, ale vieš, teraz, keď si tu, sa môžeš spriateliť s kým chceš a zostať s nimi v kontakte."
,,Keby to bolo tak jednoduché." pomyslela som si.
,,A, ako to že sa si sem dostala, keď ani nemáš rodičov?"
,,Adoptovala si ma jedna bohatá rodina." zaklamala som. Vlastne to bola z časti pravda.
,,Aha." pokýval hlavou a pozrel sa na svoje drahé hodinky. ,,Asi by sme mali ísť, každú chvíľu bude zvoniť." povedal a ja som si vzdychla.
,,Fajn, poďme." povedala som a prišla som k dverám, okolo ktorých bola maličká miestnosť, aby sa dostalo von alebo dnu. Otvorila som dvere.
Prešli sme cez pár chodieb, zišli sme niekoľko poschodí, prešli sme okolo niekoľko tried a dostali sme sa pred tú našu.
,,Dobre, teda. Zvoní za 5, 4, 3, 2, 1, 0." presne vtedy, keď povedal posledné číslo, zazvonilo.
,,Tie tvoje hodinky sú presné, ako vidím." vstúpili sme do triedy a Ichimaru po mne zazrel.
,,Je mi nesmierne ľúto, že som nebola na vašej totálne nudnej hodine." Ichimaru niečo zamrmlal a vyšiel z triedy.
Zobrala som si veci a zistila som, že je ako ďalšia hodina telesná. Telesnú som mala rada, mohla som tam ukázať čo viem, a nikto ma nepodozrieval. A ak, tak len z toho, že beriem steroidy(neviem či sa to tak píše -_-). Vyšla som z triedy a pri dverách ma čakala časť Espady.
,,Ale, ale, na dnes mám asi pokazený deň čo." uškrnula som sa.
,,Si si istá, Nelliel," začal Ulquiorra. ,,Že je to Azajaka na Hajasa?"
,,Na prosto."
,,No tak, teda, nerád bijem dievčatá, ale-" Grimmjowa zastavil môj nekontrolovateľný smiech.
,,V-vy a-a z-zbiť m-mňa?!" koktala som zo seba, ako som sa smiala.
,,Čo je ti vtipné!" zavrčal a zahnal sa po mne päsťou. Okamžite som sa spamätala a dala som pred seba ruku. Chytila som mu päsť a stiahla som ho na zem.
,,Hm, nepodceňuj ma." hovorila som hrozivým hlasom. Nelliel aj Ulquiorra ustúpili o jeden krok. Určite to nebolo len kôli tomu, že som porazila Grimmjowa. Nie, určite sa mi oči zmenili na čisto zlaté. Pozrela som sa na malé zrkadlo, ktoré bolo vedľa mňa a naozaj. Oči som mala čisto zlaté. Niekoľko krát som zamrkala a oči som mala znovu vo svojej prirodzenej farbe. Usmiala som s na nich a odišla som. Keď som prechádzala okolo záchodov, niečia ruka ma stiahla do vnútra. Bola to Soi Fong.
,,Čo si myslíš, že to malo znamenať!?" zakričala po mne a ja som si vzdychla.
,,Nič." pokrčila som plecami.
,,Och, vážne?! Pretože mne sa zdalo, že si mala čisto zlaté oči, s predĺženými zreničkami!"
,,Je to možné."
,,Chceš sa prezradiť? Veď toto je ešte väčšie tajomstvo, ako to, že si Azajaka na Hajasa."
,,A čo je na tom, jednoducho som pokusné morča, ktoré má v sebe gény vlka, tigra, leva, pantera, asi jastraba, orla, mám pokračovať?" spýtala som sa a Soi sa na mňa pozerala s otvorenou pusou.
,,Kedy ti tie gény implantoval?!"
,,Keď si bola preč. To je jedno, chcem ti ukázať, ako to funguje, no budem to môcť ukázať len na telesnej, prosím." žobronila som a Soi Fong prikývla. Stiahla som ju za ruku a bežala som k telocvični. Zabočila som za roh a Soi Fong som oplieskala o stenu.
,,Auč." dostala zo seba a ja som sa dostala na prízemie.
,,Fajn, sme tu." pozrela som sa na doničenú Soi Fong.
,,Čo sa ti stalo?" Soi ma ovalila topánkou.
,,Ja ti poviem, čo sa mi stalo! Oplieskala si ma o stenu, najmenej 4-krát!"
,,No, prepáč. Poď už." potiahla som ju za tričko a dostal som sa s ňou do šatne. Z malej skrinky, kde bolo veľkým napísané: YOSI AKIRAMA, som si vytiahla tašku s oblečením na telesnú. Obliekla som si čierne kraťasi, biele tričko s logom školy a bielo-čierne conversy. Vyšla som na chodbu a zrazila som sa s Toushirom.

My little secret 7

15. dubna 2015 v 20:28 | Nami |  My little secret

My little secret 7


Položila som tanier na veľkú linku a dajaká kuchárka, zobrala tanier. Povzdychla som si a vedľa mňa sa objavila Soi Fong.
,,Hm, Nelliel im určite o tebe povedala." zamyslela sa Soi Fong.
,,Heh, to je fakt. Prečo by si to nechávala pre seba." uchechtla som sa a vyšla som z jedálne.
,,Musíš byť opatrná."
,,Ja viem." zamávala som nad tým rukou. Keď ma už nebude baviť sa s nimi naťahovať, proste ich zabijem.
,,Počuj," otočila som sa na Soi. ,,Mala by sa s tím Toushirom, trochu zoznámiť. Aby to nebolo tak nápadné."
,,Aha, takže ak budú chcieť niekoho podozrievať, budú podozrievať tých, ktorých s ním mali najmenší vzťah a nikdy sa nezačleňovali do spoločnosti."
Prikývla.
,,Okej, môjmu šarmu nikto neodolá." nahodila som ten najsladší úsmev, aký som dokázala.
,,Presne. Ale nezabudni, máš sa s ním blížiť nie-"
,,zblížiť, viem. To je prvé pravidlo zabijaka." povzdychla som si. Toto mi Urahara vtĺkal do hlavy dosť dlhú dobu. Obidve sme vošli do tej istej učebne.
Sadli sme si do lavice a ešte chvíľu, sme sa rozprávali, dokiaľ neprišiel učiteľ. S nezáujmom som ho počúvala a po pri tom sa dívala an Toushira, ktorý sedel o dve lavice o do mňa a rozprával sa s Ichigom.
Zazrela som naňho a učiteľ, menom Gin Ichimaru, začal niečo písať na tabuľu. Unudene som si otvorila zošit a vyzula som si tie blbé balerínky.
Zahľadela som sa von oknom a povzdychla som si. Prší, ako v ten deň…
,,Mami, oci!" moje oči sa naplnili slzami a spustila sa obrovský dážď.
,,Nenechávajte ma tu." kľakla som si k nim a rukami, ktoré boli celé od krvi, som zobrala maminu ruku. ,,Prosím." šepkala som.
,,Akirama, vnímaš?" vytrhol ma zo spomínania Ichimaru.
,,Nie." odvetila som a celá triedy prepukla v rehot.
,,Ako si to predstavuješ!?" kričal na mňa stále so zatvorenými očami, ktoré ma svojím spôsobom desili.
,,No jednoducho, hádam vám nebudem hovoriť, že som sa zamyslela a celá tá vaša hodina ma hrozne zaujíma. No priznajme si to, koho táto hodina nebaví, nech zdvihne ruku." zdvihla som ruku, následne Soi Fong, ten Grimmjow, potom Rukia, Ichigo, Orihime, Nelliel, Ulquiorra a v neposlednej rade, Toushiro. Usmiala som sa a myslela som si, že ma učiteľ roztrhá na márne kúsky.
,,Pôjdeš okamžite do riaditeľne!"
,,Tak fajn, ak si to tak veľmi želáte." trieda zase vybuchla v rehot. Postavila som sa a ladným krokom, som prešla okolo učiteľa, ktorý so mnou poslal Toushira, aby sa uistila, že k nemu naozaj pôjdem.
Vyšli sme z triedy a Toushiro si dal ruky za hlavu.
,,To bolo dobré. Myslel som si, že si len dáka namyslená panička." uchechtol sa a ja som sa trpko zasmiala.
,,Ja, a panička?" smiala som sa ďalej.
,,A nie si, teda, dostanú sa sem len boháči, tak som si myslel." poškrabal sa na zátylku.
,,Nesúď knihu podľa obalu." povedala som a on sa na mňa zvláštne pozrel.
,,Čo je? Niečo sa ti na mne nezdá?" pozdvihla som obočie a on sa usmial.
,,Nie, nie len ty si, iná. Nie ako tie ostatné, čo som poznal."
,,Ako napríklad?" vyzvedal som.
,,Hinamori Momo. To bolo najväčšie sklamanie, ktoré sa v mojom živote objavilo." zastrčil si ruky do vreciek a odvrátil hlavu. ,,Len ma využila." chvíľu som ho ľutovala. Mužské srdce, aj keď sa to nezdá, je veľmi krehké.
,,To je mi ľúto." túto vetu som nevyslovila, ani nepamätám.
,,Hm, nemusí ti to byť ľúto, už je to za mnou." zastal a ja som si všimla, že stojí pred dverami s nápisom: RIADITEĽŇA
,,Mala by si ísť." povedal a ja som sklopila hlavu.
,,Mne sa tam ísť nechce." vzdychla som si.
,,Vieš čo," pozrela som naňho. ,,Nechoď tam. Nikto sa to nemusí dozvedieť." prekvapene som zamrkala.
,,To fakt?"
,,Hej, fakt. Potom to s Ginom, vybavím." mávol naňho rukou a ja som sa uškrnula.
,,Och, dobrý kamaráti, že si hovoríte menom."
,,Nie, len moja sestra Rangiku si ho vzala. Nie je to nič moc, mať už teraz švagra, ale zvykol som si." pokrčil plecami.
,,Aha, ja by som teraz nechcela mať švagra." hovorila som, kým sme sa premiestňovali na strechu.
,,A čo ty, akých máš rodičov?" oprela sa tak, aby videl na mňa. Sklopila som zrak.
,,Mojich rodičov zabili, keď som bola malá."
,,Aj mne. Bolí to, ale tá rana sa pomaly hojí." priložil si ruku ku srdcu a ja som si vzdychla.
,,To máš šťastie, pochybujem že sa tá moja zahojí."
,,Hm, máš kamarátov?"
,,Len Soi Fong, a s tou, som v kontakte len veľmi málo." ani som nevedela, prečo mu to všetko hovorím.

Madoka Magica

13. dubna 2015 v 20:48 | Yuki |  Recenzie

Madoka Magica






Príbeh: Mať milujúcu rodinu, priateľov, prežívať šťastie i smútok. To všetko tvorí obyčajný život Kaname Madoky, až kým nepríde na divné stretnutie. Nevie, či je to náhoda alebo osud, no dve veci sú isté.... V tento okamih sa zmení jej život.... V tento okamih sa začína príbeh nového magického dievčaťa.....

Počet dielov: 12

Obľúbené postavy: Madoka, Homura Akemi

Neobľúbené postavy: Tomoe Mami

Moje hodnotenie: 9/10

Poznámky: Zložito krásne anime :D. Úžasná odvaha obetovať svoj život pre záchranu sveta...Proste dokonalé anime! :3 ODPORÚČAM!!!

Žánre: Bojové, fantasy, poučné, dojemné, dospievanie, psychologické

Elfen Lied

12. dubna 2015 v 18:34 | Yuki |  Recenzie
Rozhodla som sa, že urobím rubriku na recenzie, keďže už mám dosť anime dopozeraných. Tak teda, užite si to! Líbající



Elfen Lied



Príbeh: Na svete existuje aj rasa, ktorá sa podobá na ľudí, teda až na rohovité výbežky na hlave, ružové vlasy a oči, a dva páry neviditeľných rúk, ktorými zabíjajú. Medzi nich patrí aj Lucy, ktorá bola strážená v laboratóriu, lenže utiekla.
Pri úteku sa však udrie do hlavy, čo v nej vyvolá druhú ,,Lucy" - jej presný opak, tzv. Nyuu. Na pláži ju nájde chlapec Kohta a jeho sesternica Yuka. Zoberú ju k sebe domov, lebo vyzerá neškodne. Nyuu si ich obľúbi, ale čo na to povie ,,pravá" Lucy? Ovládne Nyuu Lucy, alebo? Zabije aj jej nových priateľov? (Napísala by som aj viac príbehu, ale nechcem tu mať spoilery -_- )

Počet dielov: 13

Obľúbené postavy: Lucy, Kohta

Neobľúbené postavy: Nana, otec Nany

Moje hodnotenie: 9/10

Poznámky: Je to perfektné anime, plné krvy a emócií. Má to hrozne smutný a záhadný koniec. ODPORÚČAM!!! Smějící se

Žánre: Krvák,bojové, fantasy, horor, romantika

Link: http://shirai.cz/anime-zobraz/79/elfen-lied/ (Nutnosť prihlásenia na tú stránku!)


My little secret 6

12. dubna 2015 v 17:53 | Nami |  My little secret

My little secret 6



Prišli sme do veľkej jedálne, ktorá sa nachádzala na druhom poschodí. Povzdychla som si a očami som hľadala Soi Fong. Miesto nej som našla Toushira, ktorý sa baví s nejakým ryšavo-vlasým chalanom.
,,To je Ichigo." povedala ticho Soi a ja som skoro vyskočila z kože.
,,Toto mi nerob!"
,,Veď hej, sorry." mávla nad tým rukou a sadla si za stôl.
,,Nelliel o mne vie." Soi Fong sa zamračila. ,,Včera keď som sa vrátila, čakala na mňa. A zistila som niečo o tom gangu. Volá sa Espada."
,,Mhm. Takže Espada hovoríš." zamyslene odvrátila hlavu. ,,Musíme zistiť kto všetko tam patrí."
,,Súhlasím. Takže tam patrí Nelliel, ten oný, modro-vlasý-" nevedela som meno.
,,Grimmjow."
,,Áno presne ten. Ďalej ten Ulquiorra, no a ďalej neviem." povzdychla som si.
,,Ešte je tam Nnotiora a Szayel."
,,Kto že to?"
,,Ten ružovo-vlasý a čierno-vlasý." povedala a mne to došlo.
,,No, a tým končíme, je tak?"
,,Hej. Ale požiadam mamu, aby mi niečo zistila. Z tadiaľto nič nezistím." do úst si dala lyžicu praženice.
Ja som sa začala vŕtať vo svojej praženici, mysliac pri tom na všetko možné. Cez tú Espadu až po Toushira. Po chvíli bez nádeje, prišla ďalšia, menom Orihime.
,,Yosi, Soi! Poďte sem!" zakričala na nás a ja som si všimla, že sedí pri pár ľuďoch, ktorý patria do Espady(neviem či to dobre skloňujem -_-) a aj pri Toushirovi. Uškrnula som sa a spolu so Soi, sme si k nim prisadli.
,,Ahoj." pozdravila som milo a Nelliel na mňa zazrela, rovnako ako ten Ulquiorra. Usmiala som sa naňho a on sa na mňa zamračil.
,,Viete o tom," začala Orihime ,,že niekto zabil Hallibel?" všetci z Espady, po mne hodili vražedné pohľady. ,,A vraj ju zabila Azajaka na Hajasa." myslela som si, že po mne všetci skočia. Uškrnula som sa a mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Soi Fong sa miere zdvihli kútiky úst.
,,Och, to je hrozné." povedala som, tak aby si mysleli, že ja za to nemôžem.
,,To určite." potichu zabrblala Soi.
,,Ty si Yosi, však?" začal Toushiro a ja som sa naňho pozrela.
,,Áno, áno to som." sladko som sa usmiala.
,,Chcel som sa len spýtať, prečo si prišla až o dva týždne neskôr, ako sa začala škola?"
,,Mno, mala som zápal pľúc, tak preto." zase som sa musela diviť, ako rýchlo som vymyslela lož.
,,Pravda je vlastne taká, že si vtedy ešte nikto neprial, aby si zomrel." pomyslela som si a išla som odniesť tanier.