My little secret 1

7. dubna 2015 v 13:13 | Nami |  My little secret

My little secret 1

Fajn, takže prvá kapitola na svete. Dúfam, že sa bude páčiť :)







Kráčala som po ceste, aby som sa dostala do školy. Mala som na sebe školskú uniformu zloženú zo sukne -pod ktorou som mala zbraň- košele, bolerka a topánok, všetko bolo zladené do biela. Kráčala som a kráčala, dokiaľ som sa nedostala pred veľkú, honosnú budovu školy. Bola to škola pre boháčov. Vstúpila som dnu a milo som pozdravila nejakú blbú učiteľku, ktorá stála vedľa dverí. Odzdravila ma a pokračovala vo svojej práci. Poprezerala som si to tam. Veľké miestnosť vymaľovaná zlatými a bielymi farbami. Presne v strede bol na strope zavesený luster zlatej farby. Balerínky na nohách ma tlačili a ja som mala chuť vyzuť sa, sukňa ma driapala a košeľa škrtila. Hoci ma to všetci učili, -chodiť ako panička, obliekať sa tak, chodiť v nevkusne honosných veciach- predsa len, bola som stále len dievča z ulice, tak čo čakajú? Zázraky?!
Musela som sa nad svojou poznámkou v mysli uchechtnúť. Dievča z ulice. Možno že som konečne niekto…
Prišla som k dvom veľkým schodištiam kde nad jedným bolo napísané: DIEVČATÁ
A pod druhým: CHLAPCI
Povzdychla som si a kráčala som po dlhom schodisku. Prišla k izbe kde na dverách bolo napísané číslo 122. Prešla som kartou po zámku a dvere sa otvorili. Zostala som stáť vo dverách.
Sedeli tam tri dievčatá. Jedna s dlhými ryšavými vlasmi až pod lopatky a s šedými očami. Ďalej tam bolo dievča s krátkymi čiernymi vlasmi a fialovo-modrými očami a nakoniec tam bolo dievča so svetlo- zelenými vlasmi a hnedými očami. Ako náhle som vošla, tá ryšavo-vláska ma objala.
Musela som sa veľmi premáhať, aby som spod sukne nevytiahla zbraň a nevystrelila jej mozog.
,,Budeme kamarátky!" pišťala a ja som si povzdychla.
Hej, hej ale skôr sa so mnou nespriateľuj ,lebo ťa zabijem, pomyslela som si a s úsmevom som jej objatie opätovala.
Potom ma pustila a svoj neuveriteľne odporný sladký úsmev ešte zväčšila. Myslela som, že ju vyhodím von oknom, ale ovládla som sa.
,,Aspoň že sa mi tie lekcie sebaovládania zišli." pomyslela som si úľavne.
,,Ja som Orihime Inoue." usmiala sa a ja som jej úsmev opätovala.
,,Ja som Rukia Kuchiki." ozvala sa čiernovláska a s veľkým úsmevom na perách.
,,Nelliel Tu Odelschwanck." povedala nezaujato dievča so zelenými vlasmi a ďalej sa venovala svojej knihe.
,,Um, teší ma ja som N- Teda Yosi Akirama." povedala som a usmiala som sa. Nelliel na malú chvíľu zdvihla zrak od knihy no potom zo zase zabodla do jednej strany. Orihime a Rukia sa na mňa usmiala a ja som hneď vedela koľká bije.
,,Musím nájsť toho Toushira, inak ma z tadiaľto Urahara nedostane." pomyslela som si nervózne.
,,No, mohla by som sa spýtať, o koľkej začína vyučovanie?" spýtala som sa.
,,O ôsmej." povedala Nelliel a položila knihu na nočný stolík.
,,Um, vďaka." povedala som. To dievča sa mi páči, nie je ako tie dve. ,,Tak, ja si idem vybaliť." Prišla som k posteli, ktorá sa nachádzala v rohu a zobrala som si svoj veľký kufor, ktorý mal, dokonca, aj falošné dno, kde som mala zbrane, pilulky, dymovnice a všetko čo by som potrebovala. Otvorila som kufor a začala som prenášať všetky veci do skrine, len falošné dno som nechala tak, ako bolo. Postavila som kufor do kúta izby a ľahla som si na posteľ. Dnes v noci si omrknem okolie a možno zajtra, toho Toushira, zabijem. Rozpustila som si dlhé hnedé vlasy a nechala som ich, nech si spokojne poletujú po vankúši.
________________________________________________________
Ps: pre ne-Bleach závislákov, tu sú obrázky Orihime, Rukie a Nelliel:
Orihime
Rukia


Nelliel

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Shandris Shandris | Web | 22. dubna 2015 v 22:17 | Reagovat

vyhodit von oknom :D to ma dostalo, súhlasím Orihime je proste brrrr *zimomriavky* príliž sladká :D zaujíma ma, či Toushira zabije a celkovo čo sa bude diať, ináč pekne píšeš^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama