My little secret 9

29. dubna 2015 v 17:06 | Nami |  My little secret
My little secret 9


Fajn, tu bude aj pár vysvetlovačiek, prečo má(m)tie gény. Tak dúfam, že sa bude páčiť! A pardon, že to tak trvalo, mala som zákaz, ísť na počítač -_- (Neviem, ci mi to pridalo obrazok, mam blby signal)


,,Prepáč." ospravedlnil sa mi Toushiro a ja som si oprášila tričko.

,,Pohoda." Sadla som si na lavičku a Toushiro vedľa mňa.

,,Aký je ten, Zaraki Kenpachi?" spýtala som sa. Chcela som vedieť, aký je ten telocvikár.
,,Ale, niekedy sa správa ako malé decko, mno ale niekedy je fajn." pokrčil plecami.

,,Mhm." pokývala som hlavou a prišla Soi Fong.

,,Nazdar." pozdravila nás a ja som jej s Toushirom odzdravili.

Chvíľu sme sa o niečom bavili, dokiaľ neprišiel Zaraki Kenpachi. Všetci sme sa narvali do telocvične a on si nás všetkých premeral.

,,Takže dnes, chalani budú hrať futbal v druhej telocvični," ukázal na dvere vedľa nás. ,,A dievčatá budú cvičiť gymnastku, musíme nájsť nejakú reprezentantku." vzdychol si a ja som sa nahla k Soi Fong.

,,Akú reprezentantku?"

,,Ale, na gymnastiku. Žiadna nie je dosť dobrá." pokrčila plecami a vzdychla si. ,,Ale, ty by si mohla byť dobrá."

,,Hm, tomu hovorím dôvera." zasmiala som sa a dívala som sa na učiteľa, ako dáva žinenky tesne vedľa seba. Povzdychla som si a sadal som si na zem.

,,Tak teda," vzdychol si učiteľ a ukázal na mňa. ,,Začni Akirama."

,,Fajn." pokrčila som plecami a rozbehla som sa. Mala som sa rozbehnúť po žinenkách a skočiť na odrazový mostík a vyšvihnúť sa na kruhy. Mno, ja som spravila presný opak. Preskočila som aj žinenky, aj odrazový mostík a skočila som rovno na kruhy a zavesila som sa tak, ako keby som robila stojku.

,,Tak čo?" spýtala som sa. ,,Aké to bolo." myslela som, že učiteľ sa rozplače.

,,Máme reprezentantku." rozplýval sa.

,,Hm, keď myslíte." členkami som sa zachytila o kruhy a spustila som sa dole hlavou. Všetci mi začali tlieskať a ja som si vzdychla.



*Spomienky*

,,Bude to bolieť?" spýtala som sa Uraharu, ktorý ku mne pristúpil so striekačkou v ruke.

,,Áno." odpovedal a ja som nasucho preglgla. Vpichol mi tú látku, ktorú mal v striekačke, do ramena a ja som vykríkla od bolesti. Bolesť sa mi vlievala do celého tela a ja som spadla od bolesti na zem. Kričala som. Takú hroznú bolesť som ešte nezažila. Spadla som z nemocničnej postele, rovno na tvrdú chladnú zem.

,,Ahhhhhhh!" kričala som, márne zadržujúc slzy. Urahara ma položil na posteľ. ,,T-to bolí!" kričala som a ruky som si začala driapať, až sa mi spustila krv. Rozťala som si peru, od toho, ako som si do nej hrýzla. Prevaľovala som sa na posteli a ešte viac som si driapala ruky. Tiekla mi z nich krv. Skrčila som sa do klbka a zavzlykala som.

*******
,,Och, to bude úžasné! Konečne niekto, kto to dokázal!" kričal učiteľ a ja som ďalej hľadela do blba.

,,Hej, Yosi." Orihime do mňa jemne strčila. ,,Ako to, že si to dokázala? A ešte k tomu tak ľahko?" pýtala sa a ja som si vzdychla.

,,Ale, dosť dlho, som chodila na gymnastiku. Vieš, tak preto." zase zo mňa hrozne vypadla lož, že som sa musela nad sebou zamyslieť.

,,Aha, aj mňa rodičia nútili do gymnastiky, ale bola som taká nešikovná, že som nedokázala ani obyčajný kotrmelec." zasmiala sa.

,,Mno, to je blbé." vzdychla som si.

,,Hej, hej." zamávala nad tým rukou a zasmiala sa. Mala som chuť, jej vlepiť. Ale, ovládla som sa. Ďakujem všetkým hodinám sebaovládania! Dala som ruky za hlavu a zamyslela som sa.

*Spomienky*
Otvorila som oči a pozrela som sa na svoje ruky, ktoré boli zabalené v obväzoch. Posadila som sa a pozrela som sa na dvere, ktoré sa otvorili. Stál v nich Urahara.

,,Konečne si sa zobudila." zamával svojím otravným vejárom.

,,Čo to bolo?! Odpovedz! Čo to malo znamenať!?" kričala som po ňom.

,,Och, ty myslíš to, to sú len gény zvierat, ktoré ti dodajú silu." zamával mi vejárom na pozdrav a zmizol. Vyjavene som sa pozerala na dvere, za ktorými zmizol. Zovrela vo mne všetka zúrivosť a rozbehla som sa oproti dverám a ako besná, som do nich búchala päsťami. Potom som sa otočila na zrkadlo a všimla som si, že moje oči sú zlaté a majú pretiahnutú zreničku. Zalapala som po dychu a zviezla som sa po dverách.

,,Čo sa to so mnou deje…"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shandris Shandris | Web | 29. dubna 2015 v 17:14 | Reagovat

snad sa kvoli gymnastike neprezradi kym je :D co jej to urobil a precoo?? :o co tym chcel docielit a preco ona??? rychlo pokracovanie:)

2 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 29. dubna 2015 v 17:29 | Reagovat

[1]:  Nami: Ty mi nedas dychat!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama