Sorry (1. kapitola. Záchrana príde vtedy, keď to najmenej čakáš)

21. dubna 2015 v 19:26 | Nami |  Sorry
Sorry… 1

Pridávam sem poviedku z anime Soul Eater. Prvá kapitola je o ničom, druhá bude (dúfam) lepšia.
PS: Neviete, kde by som našla celú Soul Eater mangu? Napíšte do komentov
Dievča s hnedými vlasmi a zlato-hnedými očami ležalo na snehu s veľkou krvácajúcou ranou, ktorá sa tiahla od boku, po stred brucha. Chrčala a vykašliavala krv.
,,Tamaši!" zakričal bielo-vlasý chalan a snažil sa k nej dostať. Pred neho sa postavila obrovská obluda a zaútočila na neho. Okolo Tamaši, sa zoskupilo niekoľko oblúd a jeden sa po nej zahnal obrovskou končatinou. Nastal obrovský buchot a oči chlapca sa naplnili slzami.
,,Tamaši." zašepkal do ticha. ,,Tamaši!" tento krát vykríkol z plného hrdla a bezbranne padol na kolená.
Muž s hnedými vlasmi a tmavo-zelenými očami v rukách zvieral bezvládne telo Tamaši.
,,Ešte vydrž." potichu prehovoril a zrýchlil beh. Keď sa s ňou dostal až k malej chatke, na okraji lesa, vtrhol dovnútra a položil ju na posteľ. Položil jej ruku na krvácajúcu ranu a okolo jeho ruky sa začalo tvoriť svetlo-zelené svetlo. Svetlo začalo obaľovať ranu a tá, sa aspoň z polovice zacelila. Muž sa pre seba usmial, obviazal jej ranu obväzom a zakryl Tamaši tenkou perinou. Posadil sa na parapet okna a čakal, kedy sa Tamaši zobudí.
*Na druhý deň*
Tamaši sa s kašľaním zobudila. Poobzerala sa po miestnosti a uvidela, muža s hnedými vlasmi a zelenými očami.
,,Kto ste?" spýtala sa chrapľavým hlasom, muž k nej pristúpil a podal jej pohár s vodou.
,,Ďakujem." šepla a napila sa.
,,Som Akeru, Akeru Kuro." povedal a pousmial sa na ňu. Prekvapene sa naňho pozrela a položila prázdny pohár na zem.
,,Prečo ste ma zachránili?" Akeru zvesil ramená a sadol si na okraj postele.
,,Mno, je to ťažké." poškrabal sa za hlavou. ,,Ty si zbraň, však?" prikývla. ,,No, ja by som ťa chcel ako zbraň." prekvapene zažmurkala.
,,Čo? Prečo ma chcete ako zbraň? Som nanič, ani som sa nevedela ubrániť. Môj bývalí majiteľ ma vyhodil kôli tomu, že som neschopná." povedala a sklopila hlavu.
,,Počúvaj ma," pozrela naňho. ,,buď to prijmeš alebo, ťa vystrčím do tej zimy, s nezacelenou ranou. Vyber si." pokrčil plecami a Tamaši naňho zazrela.
,,Tak on sa mi bude vyhrážať! Ale, nebolo by zlé, byť niekoho zbraňou. A ešte k tomu chce bez toho, aby som sa prosila." zamyslela sa Tamaši a po chvíli, prikývla.
,,Fajn, tak teraz, ako sa voláš?"
,,Tamaši Aka." povedala a usmiala sa.
,,Fajn, teraz si ľahni a odpočívaj, keď sa ti rana zacelí, začneme trénovať." povedal a vyšiel na chodbu. Tamaši si vzdychla a ľahla si na posteľ.
,,Fúha, to bol deň." povzdychla si a pozrela sa na svoju ranu. Bola skoro zacelená a to ešte predtým, bola hlboká ako jej dve dlane.
,,Ako sa asi má." pomyslela si Tamaši a zaspala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama