Vyber si svoju cestu 1.

8. dubna 2015 v 21:33 | Nami |  Vyber si svoju cestu
Vyber si svoju cestu 1
Oboznámenie (part 1)









Kráčala som hore kopcom aby som sa dostala na chodník, kde bola skupinka báb z našej triedy. Prišla som až k nim a pozdravila som ich.
,,Čau." odzdravili zborovo.
,,Nika." povedala moja dobrá kamarátka Ema a objala ma. Bola to naša tradícia, objať sa keď sa ráno uvidíme alebo keď sa lúčime.
,,Mimochodom, Nika," otočila som sa na ňu. ,,ja som doniesla tie papiere, kde sú napísané tie veci." povedala a ja som prikývla. Začala som sa totiž učiť kresliť manga postavy, celkom mi to išlo, tak som sa rozhodla, že sa spýtam pár ľudí z triedy, či nechcú, aby som ich nakreslila ako Anime. Väčšina súhlasila, tak som im povedala nech donesú nejaký papier, kde budú mať napísané ako chcú vyzerať.
Pohrabala sa v malej taške a vytiahla z tadiaľ papier formátu A4 a podala mi ho.
,,Takže. Chceš mať červené oči, biele vlasy s jedným červeným prameňom. Zbraň chceš mať obojstrannú katanu a valec s ostňami a aby bola na reťazi. Mhm" pritakala som kým som si to čítala.
,,Dokážeš to nakresliť?" spýtala sa a prikývla som.
,,Áno a ak nie, tak mi pomôže Katka." povedala som. Katka bola moja nevlastná sestra a tiež kreslila anime.
,,A čo to vlastne je? A prečo má také vlasy a oči?" spýtala sa ma kamarátka, Lejka.
,,To je Anime. No a v Anime, môžu mať ľudia rôznej farby napríklad vlasy alebo oči. Takže ak tam má niekto modré vlasy a svetlo-fialové oči, je to úplne v pohode." povedala som a ona si posunula čierno-modré okuliare ku koreňu nosu.
,,Aha." povedala a pokývla hlavou. Po chvíli sa k nám pridala aj Renča, Vika a Aďa. Objala som Renču a potom Aďu. Chvíľu sme sa bavili, než sa neozvala Renča.
,,Mimochodom, Nika," oslovila ma. ,,ja, Vika aj Aďa sme doniesli tie papiere s tými onými, debilinami." nevedela ako to nazvať. No ja som to pochopila.
,,Mhm. Už aj Ema to doniesla." povedala som a ona prikývla.
,,Dáme ti to v triede." povedala Aďa a ja som s úsmevom prikývla. Vybrali sme sa na cestu k hlavnému vchodu, keďže ho už otvorili. Vošli sme do veľkej budovy a kráčali sme k šatniam. Odložili sme si veci a pomalým krokom sme išli na tretie poschodie. Vošli sme do triedy s číslom 301 a zložili sme si veci.
,,Nika." otočila som sa. Pribehla ku mne Kika a objala ma. ,,Doniesla som ten papier." s úsmev mi podala papier.
,,Mhm. Takže, čierne oči, červené vlasy, postava chudá, chceš mať oblečené tmavo-zelené legíny a vojenské tričko, zbraň sekera a meč, schopnosť videnie do mysle a chceš byť elfka." čítala som si pre seba Kika prikyvovala.
,,V pohode, nakreslím ti to." Kika ešte viac rozšírila úsmev.
,,Díky." povedala a ja som jej úsmev opätovala.
,,Adam!" zakričala som na môjho spolužiaka a on sa na mňa pozrel.
,,Čo je?" spýtal sa a prišiel ku mne.
,,Len tie manga postavy, čo som ti hovorila." prikývol. ,,No, že ako chceš vyzerať."
,,No, ja som ten papier zabudol, zajtra ti ho donesiem." povedal a ja som si povzdychla.
,,Tak fajn, ale nezabudni." ukázala som naňho prstom a on prikývol.
,,Jasné, jasné neboj." povedal.
Prišla som k lavici, kde sedela Laura.
,,Laura." oslovila som ju.
,,Máš ten papier?" spýtala som sa a ona prikývla. Z veľkého zošitu na matiku vytiahla papier, kde to mala napísané. ,,Díky." poďakovala som a odobrala som sa k svojmu miestu.
Sadla som si do lavice a začala som si odpisovať úlohu, len pár príkladov, pohoda, to mám za chvíľu hotové. Dopísal som to a prišla som k lavici, kde sa rozprávali Ema a Aďa.
,,Nazdar." pozdravila som a oni ku mne zdvihli zrak, keďže som si sadla na lavicu.
,,Nazdar Nika." pozdravila ma Ema a následne Aďa.
Asi po piatich minútach zazvonilo a ja som sa odobrala do lavice. Postavila som sa a z chodby prišiel Reno.
,,Zdar, Nika." pozdravil a ja som mu zakývala.
,,Už si to nakreslila?" spýtal sa ma.
,,Ešte nie, ale o dva dni ku mne príďte a ja vám to ukážem, ok?" spýtala som sa a on, po krátkom premýšľaní, prikývol.
,,Potom to poviem aj ostatným." povedal, ja som prikývla a vošla učiteľka matematiky.
,,Takže dnes si preberieme…" viac som nepočúvala. Pozrela som von oknom a zívla som. Vôbec som nemala chuť na matiku , chcela som kresliť anime postavy. Povzdychla som si. No, musela som sa zmieriť s tým, že to budem môcť kresliť, až keď prídem domov. Po úmorných 45 minútach zazvonilo a to znamenalo, že nasleduje OBN, sakra! Ako ja nenávidím občianku. Ďalší povzdych nasledovaný mŕtvolným pohľadom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama