Vyber si svoju cestu 2.

10. dubna 2015 v 20:35 | Nami |  Vyber si svoju cestu

Vyber si svoju cestu 2

Príchod a odchod (part 1)




Keď nastal koniec vyučovanie, zišla som do odomknutej šatne.
,,Nika." otočila som sa na Viku, ktorá sa predierala pomedzi ľudí v šatne tým, že ich zhadzovala na zem, menovite Rena, ktorý sa teraz váľal tvárou na zemi.
,,Hm?"
,,Takže to platí, že k tebe prídeme?" prikývla som.
,,Jasné, príďte o tej tretej, pól štvrtej." povedala som.
,,Jasné."
Vyšla som z budovy školy, zamierila som si to dole kopcom, kde ma čakala mamina. Keď som vošla, začala sa pýtať tie rovnaké otázky, ako každý iný deň, v podobe: ,,Ako bolo? Čo ste robili? Ako si sa mala?"
Na tieto otázky som odpovedala ako každý iný deň: ,,Dobre. Nič. V poho."
Mamina sa začala venovať riadeniu a ja som sa pozrela von oknom. Pršalo. Dážď som nemusela, všetko je mokré, a pokiaľ nie je leto, žeby bol ten dážď aspoň trochu teplý, musíš zostať doma, lebo nachladneš.
Povzdychla som si. Zvyšok cesty prebiehal, tak, ako každý iný deň.
*Doma*
Bleskovo som sa najedla, naučila a prezliekla. Potom som zobrala nejaké tie keksy, veľkú čokoládu, chrumky a čipsy. Ešte som zobrala dajakú vodu a poháre. Keď som bolo všetko nachystané, vytiahla som veľký notebook. Zapla som ho a začala som otvárať jeden súbor, kde som tie postavy mala už spracované, upravené a pripravené.
*O 15:38*
Pohľadom som prechádzala po hodinách, ktoré boli zavesené na stene a dverách, ktoré boli hneď pod nimi. Po chvíli sa ozvalo zazvonenie a ja som išla otvoriť. Keďže sme bývali v dome, musela som vyjsť na chodbu a otvoriť vchodové dvere. Keď som tak spravila, uvidela som mojich spolužiakov, ako sa na mňa pozerajú.
,,No nazdar, poďte ďalej." privítala som ich a oni vstúpili.
,,No poďte, tu je moja izba." ukázala som im to tam a všetci sa pustili do jedla. ,,Fajn, takže," s nedočkavosťou som k nim otočila notebook. ,,Tu je to." stlačila som klávesu enter a notebook niekoľko krát zablikal a zamrzol.
,,Čože?!" zakričala som naňho a zbesilo som začala šťukať do klávesov. ,,Nie, nie, nie!!" kričala som po ňom.
,,Ach, ukáž to sem." Adam ku mne pristúpil a poťukal dajaké klávesy. Pár krát stačil asi F5 potom F6 a iné, dokiaľ to nezačalo blikať. Nechápavo, sme sa na to pozreli. Všade okolo nás, sa začali tvoriť mihotavé svetlá a zrazu, to vcuclo Adama, ktorý bol za počítačom. Všetci sme sa o krok vzdialili, no vcuclo to aj nás. Snažila som sa zachytiť o čelo postele, no bezvýsledne.
Obrovský tlak ma vtiahol dnu a ja som nevidela nič iné, ako tmu…
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama