Nočný prízrak 1.

4. května 2015 v 15:13 | Yuki |  Nočný prízrak

Nočný prízrak 1.

Táto kapitola bude len taká oboznamujúca, takže ešte nič extra. Ale tak : Trpezlivosť ruže prináša! ;-)




1.kapitola - Na Zemi
Ocitla som sa v zaprášenej izbe plnej krabíc. Jediný zdroj svetla bola škára z pootvoreného okna. Sedela som na dlážke a pomaly sa nadychovala. Vstala som a trochu si to tam poobzerala. Stiahla som plachtu zo zrkadla, ktoré bolo opreté o stenu. Hľadela som do svojich azúrovo modrých očí a hladila svoje dlhé havranie vlasy. V tom mi zrak padol na moje oblečenie. Oblečenie?
Nebola som zvyknutá nosiť oblečenie. Vždy som cez seba mala len prehodenú plachtu. Moje nové oblečenie tvorila sukňa nad kolená, biela košeľa s červenou kravatou a sako. Na nohách som mala prosté hnedé topánky. Tie som od Tej doby nikdy nemala. Celkom mi to pristalo.
Začula som šušťanie papiera vo vetre. Obzrela som sa a všimla si nejaký kus papiera prilepeného na okne. Stálo tam: Toto bude zatiaľ tvoj nový domov. To, čo máš na sebe je školská uniforma! Áno, budeš chodiť do školy! Ostatné veci, ktoré budeš počas roka potrebovať, sú v tých krabiciach. Budeš si musieť zvyknúť na zvyky a veci ľudí. Peniaze - veci, za ktoré si ľudia kupujú všetko, čo potrebujú- sú v truhlici pri okne. Nezabudni sa správať ako ľudia! -Tvoj Pán-
Položila som lístok na jednu z krabíc. Obzrela som si tie peniaze. Podľa mňa sú to len bezcenné papieriky z hlavami ľudí.
Rozhodla som sa, že sa pôjdem pozrieť, ako to vyzerá vonku. Schmatla som príručku :Ako prežiť v ľudskom svete (Informácie, bez ktorých sa nezaobídete) a vybehla von.
Hneď pred dverami som sa potkla a spadla do niečoho bieleho a studeného. Rýchlo som vstala, oprášila sa a listovala v príručke.
Zistila som, že je to sneh - forma zamrznutej vody, vyskytujúca sa v zime.
Vyšla som na chodník a pozrela sa na oblohu. Bola krásne modrá a nebolo na nej ani obláčika. Pozorne som si poobzerala všetkých ľudí naokolo. Každý vyzeral úplne inak, teda až na partiu dievčat v rovnakom oblečení, aké som mala na sebe ja. Inštinktívne som ich nasledovala. Keď som stála za ich chrbtami, vzorovo, podľa príručky, som ich pozdravila:
,,A-ahojte!".
Všetky sa strhli a pozreli sa na mňa. Jedno modro-vlasé dievča so šedými očami sa na mňa usmialo. Úsmev som podľa možností opätovala, aj keď to určite nevyzeralo ktovieako. Potom ma všetky naraz pozdravili:
,,Ohayo!".
,,O-ohayo!" zopakovala som po nich, ony sa zasmiali a vydali sme sa ďalej.
,,Počuj, odkiaľ vlastne si? Tu Miyogake som ťa ešte nevidela!" ozvalo sa plavo-vlasé dievča s okuliarmi.
Ja som sa len usmiala a povedala:
,,Z ďaleka!".
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama