Život alchymistiek 2.

18. května 2015 v 16:16 | Nami |  Život alchymistiek

Život alchymistiek 2


Zobudila som sa a pozrela som sa na hodiny.
10:57
,,Pohoda. To som sa celkom skoro zobudila." povedala som si a posadila som sa. Dnes som oslavovala svoje pätnáste narodeniny, asi každý by sa tešil, no ja nie. Nemala som rada narodeniny, načo sa oslavuje to, že si čím ďalej tým bližšie k smrti. Prišla som ku skrini a vytiahla som z tadiaľ tmavo-hnedé kraťasi s opaskom, kde som mala zavesené dýky, biele tričko, na ktoré som si zavesila svoju tyč od mamy, ktorá bola zabalená v obväzoch, kryštálový náhrdelník, tmavo-hnedé čižmy, svoje ľadovo-modré rukavice a snehovo-biely plášť.
Nachystaná som vyšla na ulicu a prišla som na najrušnejšiu časť. Sadla som si rovno do stredu. Čakala som. Viete na koho? Čakala som, či ma niekto príde vyzvať.
Čakala som celkom dlho, dokiaľ sa neobjavil chlapec s blond vlasmi, zviazanými v cope, asi hnedými očami a červeným plášťom.
,,Hm." odfrkla som si keď predo mnou stál.
,,Prepáč, krpec, s deťmi sa nebijem." zasmiala som sa a jemu začalo od hnevu mykať obočím.
,,Nie som malý!"
,,Ale si!" vzdychla som si. ,,Prečo si tu, zápasím len s tými, ktorý mi za to stoja. Prepáč, ale ty, mi za to nestojíš." zvesila som ramená a všimla som s niekoho, v brnení ako kráča k nám.
,,Si alchymista?!" spýtala som sa ho a on zostal stáť. ,,Ty mi stojíš za boj, teda ak si alchymista!"
,,Čo? Nechce s tebou bojovať, braček?" nervózne sa spýtal a on si vzdychol.
,,Nechce."
,,Prečo to nevyriešime rozumne. Proste sa jej spýtame." snažil sa ho ukľudniť.
,,Hahahahaha! So mnou nie je rozumná reč! Takže ty chce bojovať s drakom, he? Máš guráž, chlapček."
,,Nie som chlapček! Som štátny alchymista!"
,,Fajn, takže to bude boj Armáda vs. Drak. Zaujímavé." z opasku som si odpevnila dýky a zovrela som ich v rukách. ,,Fajn, poď."
,,Hm, s týmto chceš so mnou bojovať, veľa šťastia." uchechtol sa a ja som po ňom hodila dýku. Tá narazila do zeme a zem zamrzla. Vystrašene sa na ňu pozrel.
,,Veľa rozprávaš, bojuj!" rozbehla som sa oproti nemu a chcela som mu dýku zaryť do jednej ruky. Dýka sa nezaryla ho jeho ruky. Odskočila som a zasmiala som sa.
,,Chápem Preto ťa volajú kovový alchymista. Dobre teda, bude to kov proti kovu." nechápavo sa na mňa pozrel a ja som sa rozbehla. Vytiahla som druhú dýku a zaryla som mu to do druhej ruky, o ktorej som vedela, že je z mäsa a kostí. Keď som sa je dotkla, časť mu zamrzla.
,,Sakra." pevne si ju zovrel.
,,Si pomalý!" odskočil o do mňa a hodila som po ňom obidve dýky. Tak-tak sa im stihol vyhnúť a potom k sebe dal ruky. Vedela som čo chce spraviť.
,,Nedám ti toľko času, ak si pomalý!" kopla som ho do nohy a myslela som, že mi odpadne noha.
Začala som nadávať. Hodila som mu po tej nohe dýku, tá mu prešla po oblečení a ja som si všimla, že má miesto nohy automail.
,,Hm, fajn." chytila som obidve dýky a pevne som ich zovrela. ,,Teraz zistíš, prečo ma volajú drak." okolo mňa začali poletovať malé vločky snehu. ,,Dvaja draci!" zakričala som a hodila som dýky, ktoré sa premenili na malých drakov. Vystrašene odskočil ale, jeden drak sa mu zahryzol do kovovej ruky.
,,Pusť, pusť! Hlúpa jašterica!" drak mu ešte pevnejšie zovrel ruku. Tá začala mrznúť. Vytreštil oči a snažil sa dostať z jeho zovretia.
,,Ed!" zakričal naňho ten v brnení. ,,Povedz tomu drakovi, nech ho pustí!" kričal na mňa.
,,Hm, aj tak to není zábava." už-už keď som chcela jeho ruku vyprostiť, z jeho ruky vystrelilo ostrie a to, prebodlo hlavu. Drak sa premenil len na kôpku snehu a na dýkou. Pokývala som rukou a znovu tam stál drak.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sora Sora | Web | 21. května 2015 v 16:42 | Reagovat

Páči sa mi to! Veľmi.. ^-^ teším sa na ďalšiu kapitolu...

2 Noe Noe | E-mail | Web | 23. května 2015 v 16:05 | Reagovat

No, jo... Edward je krpec a nechce si to priznať :D Som zvedavá na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama