Život alchymistiek - prológ

7. května 2015 v 20:11 | Nami |  Život alchymistiek

Život alchymistiek

Prológ


Neviem, koľkáteho vtedy bolo, no viem, že bol december. Ešte nezačalo snežiť, preto sme s mojou sestrou sedeli pri okne a čakali sme, kedy sa z oblohy spustia prvé vločky snehu.

Sedela som na parapete okna a svoj pohľad, som zabodávala pred seba, na nezasneženú zem.
,,No tak," vzdychla som si. ,,kedy začne snežiť." zoskočila som z parapetu a z vešiaka som si zobrala tmavo červený kabát. Zapla som si ho a s šálom okolo krku, som vyšla z domu, kde na kameni sedela moja sestra, Yuki. Nervózne si premeriavala oblohu, takže si ma nevšimla.
,,Yuki." povedala som potichu, aby sa nevystrašila. Otočila sa na mňa.
,,Ahhh, Nami, čo sa deje?" spýtala sa a oprášila si nohavice, ktoré mala od sypkej hliny.
,,Nič, len čakám na sneh, ktorý nie a nie prísť." povzdychla som si a Yuki sa zasmiala.
,,No vieš, krutá hra osudu." zasmiali sme sa. ,,Poď, pôjdeme k jazeru."
Jazero bolo naše obľúbené miesto, kde sme vždy chodievali. Yuki si s knihou v ruke, sadla na vysoký strom a ja som sa pobrala bližšie k jazeru. Namočila som ruku v studenej vode a tá, zrazu zamrzla. Dala som von ruku a skúsila som to ešte raz. Voda zamrzla znovu a ja som sa prekvapene postavila.
,,Čo to čerta má znamenať?!" povedala som potichu.
,,Yuki! Yuki! Yuki! Yuki! Yuki! Yuki!" začala som kričať ako besná a Yuki zdvihla pohľad od knihy.
,,Hm?" zoskočila zo stromu a ja som ju začala ťahať k vode.
,,Čo videla si nejakú veľkú rybu?" pokrútila som hlavou a rukou som sa dotkla hladiny vody. Tá zamrzla a Yuki prekvapene odstúpila.
,,Čo to má znamenať?" prekvapene sa dotkla hladiny vody a tá , tiež zamrzla. Prekvapene som zhíkla a Yuki sa zamračila.
,,To je asi nejaké kúzlo." Yuki sa tento krát dotkla stromu a ten celý zamrzol.
,,Čo?" o pár krokov som odstúpila a začala som padať do studenej vody. Už-už, keď som išla padnúť, dotkla som sa hladiny vody a tá, celá zamrzla. Pozrela som sa za seba a uvidela som, že jazero celé zamrzlo.
,,Nami!" Yuki ku mne preľakane prišla a pomohla mi na nohy. ,,Mali by sme o našich schopnostiach povedať rodičom." prikývla som.
Prišli sme k nášmu domu, kde na dvore bola mama s otcom. Rýchlo sme k nim pribehli.
,,Mami, oci!" začala Yuki a oni sa na nás pozreli.
,,Čo sa deje?" spýtal sa pokojne otec. J a Yuki sme si vymenili zúfalé pohľady a obidve sme sa dotkli zeme, ktorá zamrzla. Mama vyľakane zhíkla a otec bol rázom na nohách.
,,T-to je-"
,,Kúzlo?" spýtala som sa a otec zavrtel hlavou.
,,To je alchýmia." povedala mama.
S Yuki sme si vymenili nechápavé pohľady a mama k nám pristúpila.
,,Sľúbte nám, že o svojich schopnostiach, nikomu nepoviete. Prosím." prosebne nám pozrela do očí a my sme prikývli.
Asi o týždeň na to, k nám vtrhli nejaký ľudia, vraj, že u seba skrývajú hriechy. Mama nás skryla do pivnice a dala nám otcov luk pre Yuki a mne dala dlhú tyč s ostrým koncom, ktorá patrila jej.

,,Raz budete veľmi silné, tomu verte a dávajte si na seba pozor." obidve nás pobozkala na čelo a zmizla. Nechápavo sme sa na seba pozerali, dokiaľ sme nezapočuli výkriky. Patrili mame a otcovi.
Keď odišli, vybehli sme z pivnice a vyšli sme na záhradu, kde boli ich mŕtve telá. Kľakla som si k telu mamy a Yuki k otcovi. Rozplakala som sa. Moje slzy dopadli na jej hruď a začali sa meniť na kryštáliky ľadu, okolo sa začal tvoriť sneh. Zakričala som z plného hrdla a okolo mňa sa začala tvoriť víchrica. Celé moje telo, bolo tak chladné, tak, že ste mohli porovnávať so snehom, ktorý poletoval okolo mňa. Yuki s chladným výrazom zastavila víchricu a otočila sa mi chrbtom.
,,Ideme." povedala, zavesila si luk na chrbát a vydala sa na cestu. Ja som si zavesila na chrbát tyč, a vydala som sa za ňou.
Tu, začal náš život. Život alchimistiek.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama