Nočný prízrak 4.

6. června 2015 v 9:51 | Yuki |  Nočný prízrak

Nočný prízrak 4.

*Predstavte si nejaký popis* Ale vážne - názov kapitoly je totiž dosť výstižný.
4.kapitola - Prvé pocity
Ráno som sa zobudila -ako vždy- s krvavými rukami. Bola som na to zvyknutá. Vošla som do kúpeľne a umyla si ruky. Rovnaký postup ako vždy. Po rukách bol na rade nôž. Pozrela som sa do zrkadla. Moje oči boli zase modré a rubíny zmizli. Zhlboka som sa nadýchla, obliekla si školskú uniformu a vydala sa do školy. Na počudovanie som si cestu pamätala a tak o necelých pätnásť minút som sedela v lavici. Len tak som sedela a nenápadne pokukovala po ostatných. Niektorý chalani podišli ku mne a snažili nadviazať rozhovor. Bezúspešne. Po chvíľke nakoniec odišli. Nemôžem povedať, že neboli milí, ale ja proste nie som zrodená na nejaké hlúpe vykecávačky.
Zaujalo ma dievča, ktoré malo (prekvapivo) vražednejší výraz než ja. Dlhé červené vlasy mala zopnuté v cope a hnedé oči jej blúdili po triede, až sa zastavili na mne. Chvíľu si ma premerala pohľadom ale potom sa zase venovala svojej knihe. Mala pohľad, ako keby mi videla do duše. Nejako ma striaslo. - Ukľudni sa! Nejaké obyčajné dievča nemôže nič vedieť!- pomyslela som si a zdvihla som pohľad k prichádzajúcej učiteľke.
Škola sa vliekla neskutočne dlho a z vyučovania som si nezapamätala skoro nič. Zobrala som si veci a šla domov. No pred školou ma zastavil Ame: ,,Ahoj Nori, tak ako bolo v škole? Ja som bol u zubára, takže neviem, čo ste robili."
,,Em, nič zaujímavé sa nestalo!" zamumlala som a chystala sa vyraziť, lenže Ame ma chytil za ruku.
,,Počkaj...Ja, chcel som ti niečo ukázať. Dedinu a okolie, chápeš?" nervózne zajachtal ale potom sa usmial. Vyzeralo to naozaj pekne.
,,No, prečo nie?" poznamenala som a vydali sme sa po dlhej ceste.
Poukazoval mi veľké lúky posiate snehom, les tiahnuci sa pozdĺž celej dediny, námestie plné stánkov, jeho dom a taktiež striebristé riečky a jazierka.
Nakoniec ma odprevadil až k môjmu domu. Pekne som mu poďakovala a otočila sa mu chrbtom, otvárajúc vchodové dvere.
,,Nori, počkaj!" povedal Ame, ja som si vzdychla a otočila sa späť k nemu.
,,Ja len, budeš dnes v noci v poriadku?" spýtal sa a očervenel.
,,Á-áno, prečo?" vyriekla som trasúcim sa hlasom.
Ame sa pozrel do zeme a potom na mňa: ,,Vieš, včera sa v Tokyu našlo dvanásť mŕtvol a u nás v dedine sedem. Nejaký masový vrah si tu len tak pobehuje, a tak sa o teba...bojím."
Onemela som. Tie mŕtvoly... Tí ľudia boli zabitý mojou rukou. Zašla som až do Tokya? Tak preto ma ráno boleli nohy.
,,Ehm, no, um, eh, ja...budem v poriadku!" vyjachtala som zo seba.
Sledovala som Ameho zamračenú tvar a počúvala slová vychádzajúce z jeho úst: ,,Nechápem, ako môže byť niekto taký bezcitný?! Toho človeka by som najradšej zabil! Proste si nezaslúži žiť!".
Toto ma dostalo. Inokedy by mi ti šlo jedným uchom dnu, druhým von. Lenže teraz som niekde hlboko v hrudi cítila tlak a na tvári som pocítila čosi mokré. Čosi, čo tam za žiadnu cenu nemalo byť.
Ame zrazu prestal hovoriť a pritiahol si ma k sebe. Svoje ruky si obkrútil okolo mojej hrude a bradu si mi položil na hlavu. Nevedela som, čo to znamená, ale urobila som to isté. Bolo to.....príjemné.
,,Ššš, prečo plačeš? Prepáč, nechcel som ti nahnať strach. Ale neboj, keby niečo, som tu pre teba!". Chlácholil ma a hladil po chrbte.
Jedna moja časť ho chcela odstrčiť, no vyhrala tá druhá. Tá druhá časť totiž niečo....cítila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 6. června 2015 v 17:04 | Reagovat

Nami: Jeeej, to bolo krásne, a rýchlo pridaj ďalšiu časť, lebo *berie do rúk sekeru*

2 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 6. června 2015 v 19:39 | Reagovat

Yuki: Hej hej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama