Our little secret 1

31. července 2015 v 1:09 | Nami |  Our little secret
Prvá kapitola na svete. Chyby ignorujte, lebo to píšem na tablete, keďže teraz nemám veľkú možnosť ísť na počítač. A pardon, že je to také krátke, je to len taká "ochutnávka". (Pardon, že k tomu nemám obrázok, ale máme hrózne blbý net, ale meď sa -konečne- opraví, pridám ho)

Stáli sme v strede miestnosti, operetý jeden o druhého.
,,Môžem sa ťa na niečo opýtať?" spýtal sa ma a ja som nemo prikývla.
,,Aké je tvoje pravé meno? Asi to nie je Yosi Akimara, že?"
,,Som Nami Mawaru."
Sklopila som pohľad k zemi a zahryzla som si do pery.
,,Deje sa niečo, Nami?" spýtal sa a dvoma prstami mi zdvihol hlavu.
,,Ja len... bojím sa. Bojím sa, čo nám stane. Urahara a jeho ľudia po nás pôjdu. On... Zabije ma."
,,Čože?!" vyzeral prekvapene.
,,On ma vytvoril a môže ma rovnako zničiť." chytil ma za ramená a potriasol so mnou.
,,Nezabije ťa, dokiaľ som tu ja." zasmiala som sa a on sa na mňa nechápavo pozrel.
,,Bojoval si proti niekomu niekedy? Držal si niekedy v ruke zbraň!? Strieľal si niekedy?!" sklopil pohľad.
,,Nie,"
,,To som si myslela. Preto, ťa budem učiť."
,,Ako zabíjať?" pozdvihol obočie.
,,Isteže nie! Na to si veľmi slabý," krátko zavrčal. ,,Naučím ťa, ako sa brániť. Začneme dnes v noci. Príd do lesa. Ja sa idem najesť. Pá-pá." opäť som započula zavrčanie.
Vošla som do jedálne a sadla som si do najvzdialenejšej časti jedálne. Zrazu sa vedľa mňa niekto postavil. Zdvihla som zrak a uvidela som Soi Fong.
,,Dobré ráno, Soi Fong." opäť som sa venovala raňajkám.
,,Prečo je Toushiro ešte nažive?" založila ruky v bok a ja som sa na ňu ľahostajne pozrela.
,,Odkáž svojmu oteckovi, že končím." postavila som sa.
,,Zabije ťa. Pošle na teba svojich ľudí."
,,V tom prípade," otočila som sa na ňu a uškrnula som sa. ,,zabijem ja jeho."
,,To nedokážeš!"
,,Počúvaj, Soi, ak sa mi budeš pliesť do cesty, zabijem ťa. Ale," položila som tanier na linku. ,,si tá, vďaka ktorej som sa nezabila, čiže ak sa mi nebudeš pliesť do cesty, nezabijem ťa." vyšli sme z jedálne. ,,Ale ak to spravíš, zabijem ťa bez toho, aby som sa nad tým zamyslela," stuhla na mieste a ja som sa otočila. ,,Prajem príjemný deň."
Vošla som do svojej izby, kde sa hádala Orihime s Grimmjowom.
,,Ou, asi som prišla nevhod, však?" zasmiala som sa a Orihime na mňa ukázala prstom.
,,Ty!"
,,Hm, čo ja?" spýtala som sa a on vyzerala, že každú chvíľu vybuchne.
,,Keby si nedoniesla ten alkohol, nič by sa nestalo!"
,,Počkaj chvíľu. Viem presne, že ty si nepila. Ak, tak si si dala malý pohárik, ale viac pil Grimmjow," ukázala som naňho a on sa usmial.
,,Správne, správne." nahol sa k jej červenej tvári. ,,Bolo to fajn, nemyslíš? Čo keby sme si to niekedy zopakovali, hm?" odstrčila ho.
,,Si hrozný!!!" zmizla v kúpelni.
,,Páni, vaša prvá hádka, to treba osláviť." zasmiala som sa a on po mne zazrel.
,,Vtipné, vrahyňa."
,,Hehe, už ňou nie som." zasmiala som sa a on sa na mňa nechápavo pozrel.
,,Čo? Prepáč, asi mám z toho alkoholu spomalené myslenie, či čo, ale nechápem."
,,To je jedno." mávla som nad tým rukou a už-už by som odišla.
,,Čakaj!" chytil ma za zápästie. ,,Vysvetli mi to."
,,Zrada," povedala som a on sklopil hlavu.
,,Hovor, prosím, normálne."
,,Nie som už viac vrahyňa, pretože som zradila svojho šefa, lebo som nezabila Toushira..."
,,Počkaj chvíľu! Ty si mala zabiť Toushira?! Veď si sa s ním včera bozkávala!"
,,No veď, milujem ho, inteligent." prevrátila som očami a on zavrčal.
,,Myslíš si, že ti uverím?"
,,Ver, never, je to tak." pokrčila som ramenami a vyšla som práve vtedy, keď z kúpeľne vyšla Orihime. Zaklopala som na dvere Toushirovej izby a otvoril mi Ichigo.
,,Hm, Yosi? Deje sa niečo?"
,,Um, kde je Toushiro?"
,,Išiel sa najesť, prečo?"
,,Len tak, ale ďakujem," povedala som, Ichigo sa usmial a zavrel dvere. Ako náhle ich zavrel, rozbehla som sa. Všetky inštinkty mi hovorili, že sa niečo stane. Takmer som vrazila do Ichimarua a dsotala som od neho dlhý prednes o tom, že si mám na chodbách dávať pozor a nebežať.
Prikývla som mu na všetko a keď zahol za roh, bežala som ďalej.
,,Sakra! Čo sa to tu deje!" pomyslela som si a zastala som pred jedálňou. Videla som Toushira, ako sedí s Renjim, Grimmjowom a Ulquiorrom pri stole. Bola som, konečne pokojná.
,,Je v bezpečí," pomyslela som si úľavne a otočila som sa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 1. srpna 2015 v 12:26 | Reagovat

Yuki: Áh, oni sú takí zlatí! :3 Píš ďalej!

2 Shandris Shandris | Web | 1. srpna 2015 v 17:47 | Reagovat

huu prva kapitola konecne :3 zacina to skvelo uz sa neviem dockat pokracovania, haha "Je v bezpečí." to znelo tak sladko :D Zena chrani muza ^^ rozkosne :333 tesim na dalsiu kap :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama