Prekliatie (prológ)

2. července 2015 v 16:45 | Nami |  Prekliatie
Prekliatie

Prológ

Tak, našla som si dnes čas a pridávam sem poviedku Prekliatie, ktorá vznikla z mojej blbej nálady, ktorá ma už -konečne- prešla. A Shandris poteším ťa, objaví sa tu aj Toushiro, ale až v ďalšej kapitole

Volám sa Nami Mawaru, nedávno som mala pätnásť, som úplne normálna teda, bola som. Začalo to vtedy, keď som bola šiestačka na základnej škole.



Bola som v izbe a prehrabovala som sa krabicami.
,,Kde to je!?" z jej útrob som vylovila slúchadlá. ,,Tu je to!" potešila som sa a postavila som sa. Ponaťahovala som si stŕpnuté nohy a zišla som do kuchyne.
Mama práve niečo varila a otec popíjal kávu.
,,Ahoj," pozdravila som ich a začala som hľadať vo fialovej krabici, kde som mala všetko sladké, niečo pod zub.
,,Hľadáš, hľadáš?!" pozdvihol jedno obočie otec a ja som sa uškrnula.
,,Uhm," zamrmlala som a do ruky som zobrala nejakú čokoládu. Rýchlo som vybehla po schodoch a zatvorila som sa tam. Za malú chvíľu som ju zjedla a papier som odhodila na zem. Zatvorila som oči a asi som zaspala.
Po chvíli som započula mamin výkrik. Prudko som sa posadia a zbehla som na prízemie.
Neskoro.
Mama spadla mŕtva na zem a otec vedľa nej. Nejaký muži vybehli z domu a ja som sa uslzeným pohľadom dívala na mojich mŕtvych rodičov.
,,Mami... oci…" padla som na kolená a do domu vstúpila žena v bielom plášte a čiernymi vlasmi, zopnutými v cope. Smutne sa na mňa usmiala a zohla sa ku mne.
,,Prepáč, je mi ľúto, že tak mladá budeš musieť na svoje ramená brať také veľké bremeno." dotkla sa mi hrude a ja som vykríkla od bolesti. Cítila som sa, ako keby mi prepálila hruď horúcim železom.
Žena sa postaví a otočí sa mi chrbtom.
,,Konečne…" šepne a premení sa v prach.
,,He!?" vykašľala som krv a jednou rukou som sa pevne chytila za hruď a druhou časti chrbta.
Opäť som vykašľala krv a stratila som vedomie.


Zobudila som sa v nejakej divnej miestnosti, oblečená v starom bielom plášti. Vyšla som z tej miestnosti a zamierila som si to do inej, väčšej miestnosti. Otvorila som dvere a dožadovala som sa vysvetlenia veľkým krikom. Jeden muž, čo tam bola, sa zdvihol a prehovoril:
,,Prebrala si bremeno od Itami a teraz," opäť si sadol a podoprel sa na lakťoch. ,,na seba budeš brať prekliatia, prekliatia ľudí."
A v ten okamžik to začalo. Oslobodzovala som ľudí od ich prekliatí tak, aby boli šťastní. Cítila som ich prekliatia na sebe, ich bolesť, ich smútok, ich žiaľ, všetko…
Ale...kto príde oslobodiť mňa!?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 4. července 2015 v 9:20 | Reagovat

Yuki: Síce si mi to už dávala čítať ale poviem to ešte raz: Pokračuj, vyzerá to veeľmi zaujímavo! ;-)

2 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 4. července 2015 v 10:50 | Reagovat

Nami: Fajn, píšem už aj 2. Kap :-*

3 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 4. července 2015 v 11:59 | Reagovat

rozhodne pokračuj, vyzerá to dobre :-) aj keď to je dosť blbé, že z ničoho nič jej zabijú rodičov. a ešte na ňu hodia aj tie prekliatia... čo tak sa spýtať aj na názor?!  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama