Our little secret 2

2. srpna 2015 v 18:21 | Nami |  Our little secret
Ďalšia kapitola na svete. Chyby ignorujte

Išla som späť do izby a ľahla som si na posteľ. Začalo mi byť nevoľno. Prevalila som sa na bok a kolená som si pritlačila k bruchu.
,,Au," povedala som potichu a dvere sa otvorili.
,,Huh, Yosi? Deje sa niečo? Si v poriadku?" prirútila sa ku mne Orihime a položila mi ruku na čelo.
,,Úplne horíš!" vykríkla a ja som sa na ňu unavene pozrela.
,,Vážne?" pozdvihla som obočie. Nezvyknem byť chorá... vlastne, naposledy som bola chorá asi keď mi bolo desať.
,,Počkaj tu! Ja idem za Unohanou-sensei!" povedala, vybehla z izby a ja som si vzdychla.
,,Sakra, zrovna teraz prídu vedľajšie účinky." pomyslela som si a zavrela som oči. Asi za päť minuť prišla Orihime aj s Unohanou.
Siahla mi na čelo, zmerala teplotu a dala mi nejaké lieky.
,,Večer by to už malo prejsť, možno aj skôr." usmiala sa a postavila sa. ,,Orihime-chan, choď na hodinu, ja jej len dám ešte nejaké lieky a potom pôjdem." usmievala sa na ňu a Orihime prikývla.
,,Hai, sensei." s týmito slovami odišla z izby. Unohana sa na mňa pozrela vážnym pohľadom.
,,Pracujete pre Uraharu, však?" spýtala som sa na rovinu.
,,Pracovala som," opravila ma a zo svojej hnedej tašky vytiahla nejakú striekačku. Bez toho, aby mi niečo povedala, som si vyhrnula rukáv a ona mi vpichla látku zo striekačky do žily.
,,Tak, malo by to prejsť."
,,Arigato." zamrmlala som a posadila som sa.
,,Dávaj si pozor, Nami. Ak ťa niekto odhalí, Urahara ťa zabije."
,,Aj tak som mu vyhkásila vojnu," mykla som plecami.
,,Baka! Ako si to mohla spraviť!?" pretočila som oči, ľahla som si a otočila som sa jej chrbtom.
,,Mala by som oddychovať, nie je tak? Tak choďte." mávla som ku dverám a Unohana zavrčala.
,,Ak sa ti niečo stane, za nič neručím." počula som otvorenie dverí.
,,Uhm," zamrmlem a zavriem oči.
Keď som sa zobudila, bolo už po vyučovaní. V izbe už bola Rukia a Orihime, no Nelliel som nikde nevidela.
,Kde je Nelliel?" spýtala som sa a Rukia sa sa na mňa pozrela.
,,Ach, ako ti je?" spýtala sa ma.
,,Dobre. Kde je Nelliel?"
,,Nevieme." povedala Orihime a ja pozdvihla obočie.
,,Ako to?"
,,Jednoducho ju nevieme od raňajok nájsť." povedala Rukia a ja som na chvíľu zavrela oči.
,,Tak počkať!!" prebyslo mi hlavou a posadila som sa.
,,A čo Toushiro?"
,,Ach," sklopila zrak Rukia.
,,Vieš.... On..." sekla sa.
,,Čo on!? Čo je s ním?!"
,,On spadol so schodov a udrel sa do hlavy. A ešte sa nezobudil."
Bola som vystrašená.
,,Ja ho pôjdem pozrieť," postavila som sa, ale Rukia ma zastavila.
,,Stoj. Ešte ráno ti bolo zle."
,,Už je mi dobre." povedala som a odstrčila ju od seba. Zamierila som si to rovno do šklolskej ošetrovne.
Vošla som a pozrela som sa na ležiaceho Toushira. Pristúpila somk nemu a vzdychla som si.
,,Tak Urahara mi poslal odkaz, čo?" spýtala som sa osoby, ktorá stála za mnou.
,,Áno. Mala by si vedieť, že ak sa vzoprieš proti Uraharovi, tak to neskončí zle len pre teba, ale aj pre tvojich najbližších, Nami." otočila som sa na ňu.
,,Viem to. Ale vojna bola vyhlásená. Už nič nespravím, Nelliel."
,,Bola si hlúpa, že si vyhlásila vojnu."
,,Ale ja ju vediem kôli niekomu, kto mi za to stojí"
,,Ake romantické." pretočila očami.
,,Radšej choď, nechcem ťa zabíjať nad ním."
,,Milé od teba," už-už vyšla z izby, keď v tom sa zastavila. ,,Urahara ti odkázal toto: ,,Zradila si ma. A za zradu musíš byť potrestaná nie len ty." Mala by si vedieť, čo to znamená,"
,,Viem," prikývla som a Nelliel vyšla z izby.
,,Asi ju zabijem." zavrčala som sa a zamyslela som sa. ,,Mala by som poslať Uraharovi nejaký odkaz. Hmmm," premýšľala som, koho by som tak mohla zabit, kým som vychádzala z izby.
,,Huh?!" ledva som sa stihla vyhnúť letiacej dýke.
,,Ktorý dement...!" vytaihla som svoju dýku, ktorú som nosila večne pri sebe. Niekto predo mnou stál. Nevidela som mu do tváre, už iba z toho dôvodu, že mal na sebe kuklu. Ale podľa tej postavy som usúdila, že je to žena.
,,Tak fajn. Ďalší z Uraharových poskokov," vzdychla som si a pevne som zovrela dýku.
,,Ja a Uraharov poskok?! Nechci ma rozosmiať! Pre toho dementa síce pracujem, ale toto bola úloha niekoho iného, čiže je to jedno," z opasku vytiahla pištoľ a ja som pretočila očami.
,,No tak, strel. Aj tak mi to nič nespraví. Za chvíľu to zmizne, mala by si to vedieť." zneistela. Vložila zbraň späť za opasok a v ruke zovrela dýku.
,,Naozaj ťa neposlal Urahara. Prišla si sem na vlastnú päsť. Aké odvážne." vytiahla som pištoľ a zasmiala som sa. ,,Ale nezabúdaj, že na teba guľky platia," zasmiala som sa a ona spravila krok ku mne.
,,Odvážna, to sa mi páči." strelila som. Guľke sa uhla a ja som sklopila ramená. ,,Musela si sa uhnúť?"
,,Áno musela!" hodila po mne dýku a tá sa mi zabodla do ramena.
,,Au? (áno, ten otáznik je tam správne)" vytiahla som si ju z ramena a rana sa mi začala hojiť a ani nie do minúty bolo po zranení.
Opäť vytiahla pištoľ a strelila. Prešla som si po zranení a skoro som odpadla.
Rana sa nehojila.
,,Možno kôli tim vedľajším účinkom," pomyslím si a hodím po nej dýku, ktorá jej pretrhne kuklu. Predo mnou stojí blonďave dievča s, asi, hnedými očami.
,,Ja bojujem proti decku?!" dostanem zo seba.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Psychopath Yamari Psychopath Yamari | Web | 5. srpna 2015 v 4:40 | Reagovat

Pěkný nový layout :3

2 Shandris Shandris | Web | 5. srpna 2015 v 12:57 | Reagovat

Ou, chudak tou :D Aj ked ted nwm koho mam viac lutovat ci jeho abo Nami ta to tam ma ocividne horsie xD To nie je dobre...zatial to nevypada u nich ze by mali nejaku sancu snad to dobre dopadne, tesim na pokracko:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama