Our little secret 6

17. srpna 2015 v 12:23 | Nami |  Our little secret
Mňáh, takže tu je ďalšia kapitola. Síce sa tu skoro nič nedeje, ale aj tak, užite si ju


Pomaly som otvorila oči a porozhliadla som sa. Okolo mňa nebolo nič iné, ako biely pristor.
,,Haló? Kde to som?" kričala som do prázdna a začínala som byť zúfalá, keď mi po piaty-krát nikto neodpovedal.
,,Ale no ták." vzdychla som si a sklopila som hlavu.
,,Nebuď taká zúfalá." otočila som sa a skoro mi vypadli oči. ,,Zúfalosť ti nepristane." zasmiala sa a prišla ku mne.
,,A-ako to?" dostala som zo seba.
,,Hádam ti to nevadí, Nami." usmiala sa.
,,Ale ty predsa mŕtva, Yuki."
,,Som." prikývla. ,,Ale teraz som tu, aby som ti pomohla."
,,Pomohla? Ako? Na čo?" pýtala som sa a Yuki sa zasmiala.
,,Poď." podala mi ruku a ja som ju s váhaním chytila. Okolo nás sa začali premietať spomienky. Tie zlé, ale aj tie dobré. Videla som tam Toushira, Soka, Yuki, Grimmjowa, Ulquiorra, Orihime, Nelliel a... Uraharu.
,,Čo sa to deje?" Yuki neodpovedala, len sa dívala s malým úsmevom na moje spomienky.
,,Musíš si vybrať." pozrela sa na mňa.
,,Ešte stále rada odbočuješ od témy, však?" vzdychla som si, Yuki sa usmiala a rozplynula.
,,Počúvaj, Nami. Máš na výber." poobzerala som sa. ,,Buď zomrieš a Toushiro tiež. Prežiješ a Toushiro tiež. Alebo ty prežiješ, jeho necháš na pospas Uraharovi a zomrie. Tak, čo si vyberieš?" vír sa začal točiť rýchlejšie.
Chcela som vykríknuť druhú možnosť, ale hrdlo sa mi zovrelo a ja som takmer nedýchala. Nedokázala som myslieť. Hlava mi takmer vybuchla a ja som si myslela, že omdliem.
Rukami som si obkrútila kolená a bradu som si na položila na ne.
,,Pomoc..." dostala som zo seba, pozrela som sa na svoje ruky a keby som nemala zovreté hrdlo, zakričala by som.
Ruky sa mi premieňali na malé štvorčeky, ktoré zapadali do celého víru. Zavrela som oči a pevne som zaťala zuby.
,,Nie! Nezomriem a Toushiro taktiež!!!!" vykríkla som a vír zmizol. Yuki predo mnou stála s úsmevom na perách.
,,Si si istá? Ešte stále je tu tretia možnosť."
,,Som si istá. Vás som nedokázala zachrániť, ale jeho dokážem." Yuki sa začala smiať.
,,He?"
,,Počuješ, Soko? Snažili sme sa ju chrániť a ona chráni niekoho iného." vedľa nej sa vytvoril vír a ja som rozoznala postavu, ktorá sa medzi ním črtala.
,,Počujem." prikývol Soko a usmial sa. ,,Mala by si ísť, Yuki. Každú chvíľu zmizneš." podotkol na jej ruku, ktorá sa menila na štvorčeky.
,,Hneď." prikývla. Prišla ku mne a objala ma.
,,Ochráň ho, dobre? My dvaja budeme stále stáť pri tebe, nech to dopadne ako koľvek." oddialila sa odo mňa, usmiala sa a začala sa rozplývať. ,,Raz sa ešte stretneme, Nami." následne sa rozplynula.
Pomaly som sa otočila na Soka a so slzamy na krajíčku som sa k nemu rozbehla. Pevne som ho objala a tvár som mu zaborila do ramena.
,,Ch-chýbal si mi, hrozne." šepkala som.
,,Prečo? Predsa som bol stále s tebou."
,,Ale fyzicky nie!" po tvári sa mi skotúľala slza a jemne som ho udrela do hrude. ,,Baka!"
Zasmial sa.
,,Musíš byť silná." zvážnel. ,,Teraz môžeš dokázať niečo, čo predtým nie! Ale ak nebudeš silná," zamračil sa. ,,zomrieš."
,,Ale ako ho mám zachrániť? Som slabá! Myslela som si o sebe, že som silná, keď som uzamkla všetky svoje pocity do seba. Myslela som si," zatriaslo so mnou. ,,že som silná, keď už nikdy nebudem nič cítiť. Ale ja som nikdy nebola silná! To, čo som robila bola slabosť! Tak...ako ho mám poraziť, keď som tak slabá?" pohladil ma po vlasoch.
,,Si silná, len si tú svoju silu ešte nenašla. Zober všetky uzamknuté city a vďaka nim, ho poraz. Zmeň svoju slabosť na silu! A zabi Uraharu." objal ma a pobozkal ma. Oddialil sa odo mňa a usmial sa. ,,Stretneme sa na druhej strane, ale neponáhľaj sa, jasné?" s týmito slovami sa rozplynul a ja som tam stála a dívala som sa pred seba.
Silno som potriasla hlavou a usmiala som sa.
,,Ďakujem!" priestor okolo mňa sa rozplynul...
...
Prudko som otvorila oči a snažila som sa opäť nestratiť vedomie. Do rúk som zobrala dve pištole a začala som strieľať. Asi polovicu nábojov som použila na strielanie do útesu, aby spadol. Úspešne.
Začal padať a ja som doňho začala strieľať. Z jednej pištole som už všetky náboje použila, tak som zobrala ďalšiu a z tej som ho trafila do brucha, do nôh, do rúk a jedna guľka ho, dokonca, trafila aj do hlavy.
,,Posledná guľka." pomyslela som si a pozrela som sa po seba. Zostávalo mi necelých pätnásť metrov do toho, aby som spadla do vody.
Aj on začal strieľať a ja som zistila, že je to tá hnusná tekutina, po ktorej sa mi nehoja rany.
Namierila som naňho zbraň. Musí to výjsť! Zamerila som a...
Spod vody som započula výstrel. Neviem, či som ho trafila, ale teraz mi to bolo jedno.
,,Musím sa z tadiaľto dostať!" pomyslím si a ďalej plávam.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 17. srpna 2015 v 20:31 | Reagovat

Yuki: Sugoi!! :O

2 Shandris Shandris | Web | 19. srpna 2015 v 19:11 | Reagovat

snad to dokaze, este ze ju podporili, tesim sa na dalsiu kap:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama