Tsuki no Katana 1

30. srpna 2015 v 22:41 | Nami |  Tsuki no Katana
Tsuki no Katana 1
Takže, toto je poviedky, ktorú píšem Yuki, už si od júna. A upozornenie, v tejto poviedke sa bude nachádzať hentai, yaoi a shoujo-ai, teda, skôr náznaky. Ale dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť.
Sedela som na zemi a fialové vlasy mi padali do strieborných očí. Pohľad som mala upretý k zemi a nezdvihla som ho ani vtedy, keď mi kopli do brucha, či tváre. Len som poslušne sedela a čakala na smrť. Keď mi chceli uštedriť posledný kop, niekto sa predo mňa postavil.
,,Hej! Vypadnite, pokiaľ nechcete, aby som vás zabil!" všetci utiekli bez toho, aby niečo povedali. Chlapec sa na mňa obrátil a usmial sa.
,,Si v poriadku?" podal mi ruku. Prekvapene som sa na ňu pozrela, ale prijala som ju.
,,Ďakujem." pošuchala som si udreté plecia.
,,Prečo si sa nebránila?" cez plecia mi prehodil bundu. Pritiahla som si ju bližšie a sklopila som pohľad.
,,Pretože som zbraň, ale rozbila som sa, preto som sa nebránila."
,,Aká zbraň!? Ty si nie si zbraň! Si človek!" v ľadovo-modrých očiach mal zlosť.
,,Človek?" povedala som potichu. Nikto mi nikdy nepovedal človek, predsa len, nie som ním.
,,Áno človek!" vzdychol si a usmial sa. ,,Som Izumo, ty?" z očí si dal preč dlhšie čierne vlasy.
,,Um, ja som…" sekla som sa. Nikdy som nemala meno, tak čo mu poviem.
,,Nemám meno." povedala som nakoniec a on si povzdychol.
,,Um, čo tak," z očí mi odhrnul pramene vlasov. ,,Yuki?"
,,To znie pekne." prikývla som a kýchla som si.
,,Na zdravie. Máš kde spať?" pokrútila som hlavou.
,,Tak poď ku mne. Mám voľné izby a ostatným to určite nebude vadiť." usmial sa. Vyzeralo to krásne.
,,Dobre," prikývla som a usmiala sa. Určite to nevyzeralo tak pekne, ako ten jeho. Jemne ma chytil za ruku a potiahol ma. Išla som pomaly za ním a dívala som sa na jeho chrbát.
,,Tak," zastavil sa. ,,sme tu. Vitaj!" ukázal na veľký dom a mne spadla sánka.
,,To je obrovské!" povedala som uchvátene a vošli sme dnu.
,,Haló!? Je tu dakto!? Som doma!"
,,To ti trvalo." z vedľajšej miestnosti vyšiel chlapec s tmavo-zelenými očami a hnedými vlasmi. ,,He? Kto je toto?" ukázal na mňa prstom.
,,Izumo! Ty dement! Sto- nie miliónkrát som ti hovorila, že sa tu večeria o pol šiestej! Ale to by si sem musel naklusať s tím svojím lenivým zadkom! Však!?" nejaké dievča udrelo Izuma do tváre. Schytila ho za golier a začala ho fackovať.
,,Nauč sa hodiny! Vieš koľko je pol šiestej!?"
,,Hlavne, že ty nechodíš nikdy načas!"
,,Ale keď je večera, vždy prídem načas!" pustila ho na zem a usmiala sa. ,,Vitaj späť," podala mu ruku a on si odfrkol.
,,Si hrozná," za jej pomoci sa postavil. ,,najskôr sa ma fackuješ, buzeruješ ma tu a potom mi povieš: Vitaj späť. To má akú logiku?"
,,Žiadnu," vyplazila mu jazyk a potom na mňa ukázala prstom. ,,Prečo si tu ty?"
,,Um, ja som Yuki!" dostala som zo seba.
,,Priezvisko."
,,Ona nemá meno, to ja som jej ho dal. Vraj, že bola zbraňou." zdrapila ma za golier trička a zdvihla ma do vzduchu.
,,Doniesol si sem zbraň. Prídu sem a my budeme v ohrození ," pozrela sa na Izuma.
,,Hovorila, že sa rozbila," pustila ma a otočila sa mi chrbtom.
,,Ak je to tak, asi nie sme v nebezpečí, ale aj tak si budeme musieť dávať pozor. Už sme aj tak dosť nápadný. Ale teraz," otočila sa na nás. ,,ideme jesť!" vošla, asi, do kuchyne. Izumo mi podal ruku a postavil ma.
,,Z Nami si nič nerob, ona je už raz taká. Drsná, ale vo vnútri je milá." usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama