Září 2015

Nové SB :)

30. září 2015 v 18:14 | Yuki a Nami |  Cheš byť SB?
Ohayo! Po straaaaaaaaašne dlhej dobe sa tu niekto ozýva! :D Vaša aj naša aktivita klesla, mno... :/
Ale k veci. Máme tu nové SB - Hay Lin. Píše nádherné poviedky a jej blog je zameraný na príbehy, nejaké tie recenzie kníh, básne, fotky atď. Veľmi sa mi tam páči! Usmívající se
Blog: http://magic-sword.blog.cz/
Diplom síce nechcela, no rozhodla som sa ju nejak potešiť! :DD

Our little secret 8

18. září 2015 v 9:09 | Nami |  Our little secret
Takže, po dlhom, anozaj dlhom čase tu máme Our little secret. Keďže dnes nejdem do školy (potom vám neapíšem prečo) tak sa pokúsim napísať ešte jednu časť.

Podopierala som sa a Toushira a Ulquiorra, aby som sa nezrútila na zem.
,,Hej, Nami." povedal Grimmjow a ja som sa naňho pozrela.
,,Hm?"
,,Kedy sa ti, asi, tie rany zahoja." sadla som si na peň.
,,To by som aj ja rada vedela." povzdychla som si a zaklonila som hlavu. ,,Ale nezabudnite prežiť, jasné?" prísne som sa na nich pozrela.
,,Jasné!" prikývli a ja som sa usmiala.
,,Chcem… chcem, aby to takto zastalo už navždy. Aby som bola šťastná. Nechcem peniaze, slávu, moc, nič! Len chcem byť šťastná s týmito ľuďmi. Začnem nový život! Ale," ťažko som sa postavila. ,,Predtým zabijem Uraharu!!"
,,Ideme! Poviem, že ma niekto napadol," povedala som a oprela som sa o Toushira.
,,Ale… oni ťa-" začal Ulquiorra, ale ja som ho prerušila.
,,Dívaj sa a uč sa." zastala som a zavrela som oči. Rany ma pálili, ale mali by sa začať hojiť.
Otvorila som oči a vyzeralo len tak, akoby sa o mňa guľka len škrabla.
,,Ta-dá!" povedala som a Ulquiorra prekvapene zamrkal.
,,A-" chcel niečo povedať, ale nakoniec si rozmyslel a radšej mi pomohol pri chodenie.
,,Mimochodom," začal Grimmjow a ja som sa jemne obzrela. ,,Kde je teraz… Urahara?"
,,Nemám najmenšie tušenie." povedala som a opäť som zastala. Bolel ma celý človek. Tá tekutina asi uberala aj energiu.
Zrazu som cítila, ako na mňa z neznámeho dôvodu padá a ja som spadla do kríkov. Následne spadli aj Grimmjow a Toushira.
,,Čo sa to sakra de-" niekto mi zapchal ústa a ja som sa prudko otočila.
,,Nelliel?" povedal ticho Ulquiorra a prekvapene zamrkal.
,,Prepáčte mi to. Obidvaja. Prosím, odpusťte mi." Grimmjow a Ulquiorra ju objali.
,,To je v poriadku." počula som ako Nelliel krátko zavzlykala. Utrela si slzy a ja som sa neubránila jemnému úsmevu.
,,Tak fajn. Teraz sa musíš dostať do školy." huba mi ovisla až kdesi na zem.
,,Si robíš srandu! Veď ma zabije!"
,,Ššššš!" opäť mi zapchala ústa a zvesila ramená.
,,Nemáme inú možnosť. Urahara ťa hľadá spolu so Soi Fong po celom lese a celej škole nahovoril, že ťa videl, ako ťa niekto naháňa a "veľkoryso" ťa išiel hľadať."
,,To je taký *píp*!"
,,Jazyk." povedala a ja som prevrátila očami.
,,Okej, ale teraz sa tam musím nepozorovane dostať. Takže," otočila som sa na nich. ,,nejaké nápady?"
,,Jeden mám." Toushiro zdvihol ruku.
,,No, aký?" spýtala som sa.
,,Pred pár dňami som zistil, že pod touto školou je akási tajná chodba, ktorá vedie rovno do školy. A približne viem, kde sa nachádza." objala som ho.
,,Si skvelý! Okej, veď nás." povzdychol si a opatrne sa postavil.
Cítila som ako nejaké myš, ktorá uniká mačke, keď sme museli ísť kríky a ja som bola ešte viac doškriabaná.
,,Fajn, tu niekde to je." povedal Toushiro a zastal na menšej časti bez stromov. Začala som sa prehrabovať v lístí a ruky som mala od blata celé špinavé.
,,Huh?" dostala som zo seba, keď som o niečo zavadila rukou. ,,Niečo mám!" povedala som a poriadne som za potiahla. Otvorili sa nejaké dvere a ja som sa na ne pozrela.
,,No, hurá do kobky, či čo to vlastne je!" skočila som tam a tvrdo som pristála. ,,Au…"
,,Hej, Nami! Si tam!?" spýtal sa ma Grimmjow a ja som prevrátila očami.
,,Hej! Poďte tiež! Rýchlo!" dodala som a ako prvý skočil Toushiro. Len tak-tak stihol nabrať stratenú rovnováhu.
,,Poďte!" zakričal a postupne dole skočili aj ostatný.
,,Dobre, teraz je hlavné prežiť." povedala som a ostatný prikývli.

Poviedka na prianie pre Katy

16. září 2015 v 18:32 | Nami |  Poviedky na prianie
Oslveujte! Gratulujte mi! Áno, konečne som to napísala. Je to... divné Nerozhodný
A viete čo dnes pravil môj pes? Dnes, jedli sme a ocino musel odísť, tak si nechal nedojedenú porciu na stole. Nechali sme to tak a potom som na počítači a počujem štrngot a poviem si: ,,Páni, asi je granule. Aké prekvapenie."
Po dlhšom čase to neprestáva a idem sa pozrieť do kuchyne, nikto tam nie je. Pozriem sa do obávačky a môj pes si stojí na stole a papá si a papá.
Takžte veselo.
Hej a mimochodom, už máme net!
Sasuke sa zo zívaním posadil a pozrel sa na hodiny.

,,7:50. To do školy nestihnem." povedal a do ruky zobral mobil. Po dlhom hľadaní našiel Narutové číslo:

Nechce sa mi ísť do školy a ani to nestihnem. Čo ty na to? Pôjdeme niekde?

Naruto: Si piš! Stretneme sa v parku! :-D

Sasuke položil mobil na stôl, obliekol sa a ešte rýchlo naraňajkoval. Schmatol mobil, kľúče a otvoril dvere.

V dverách stretol Deidaru a Sasoriho.

,,Čo tu chcete?" spýtal sa a Deidara si odfrkol.

,,A čo nejaká úcta k starším, hm?"

,,Ospravedlňujem jeho správanie." povedal Sasori. ,,Kde je Itachi?"

,,A čo ja viem. Keď som sa zobudil, nebol tu." mykol plecami a trochu ustúpil, lebo obaja vyzerali tak, že ho chcú zabiť.

,,Ten dement!" vykríkli a rozbehli sa po schodoch, lebo im niekto zobral výťah.

Pretočil očami a keď výťah zastal, zavolal si ho. Po chvíli prišiel na šieste poschodie a on doň nastúpil.

Prišiel do praku a pohľadom hľadal Naruta. Keď ho nenašiel, išiel na posledné miesto, kde by mohol byť.

Nemýlil sa.

Ichiraku rámen.

,,Dám ti ešte jednu misku!!" povedal Naruto, keď dojedol asi siedmu misku. Keď mu ju tam položil, rýchlo sa do nej pustil.

Sasuke so udrel do hlavy a Naruto sa naňho urazene pozrel.

,,Šibe ti!? Skoro som si vylial rámen!"

,,Ale, to že by si mal špinavú hlavu ťa netrápi." pretočil očami.

,,Nie." do úst si dal kopu rezancov. ,,Posaď sa kamarát, dám ti jednu poukážku na rámen." povedal a "veľkoryso" s ňou zamával.

,,Nie díky a teraz," potiahol ho za tričko a začal ho ťahať od stánku. Len tak-tak tam stihol hodiť peniaze, než celý smutný kráčal za Sasukem.

,,No tak! Hlavu hore! Potom ti kúpim nejaký rámen!" povedal a Naruto sa usmial.

,,Tak fájn. Kde pôjdeme?" spýtal sa ho Naruto.

,,A čo ja viem?" povedal a zdvihol zrak k oblohe, ktorá bola po daždi ešte stále šedá.

,,Hej, dívaj sa pred seba, lebo do dakoho vrazíš." povedal Naruto a Sasuke si odfrkol.

,,Ja určite do nikoho nevraz-" cítil, ako sa mu niekto odrazil od hrude. ,,ím." dopovedal a pozrel sa na dievča, do ktorého vrazil.

,,Au." povedalo dievča a zaprela sa rukami do zeme.

,,Si v pohode?" spýtal sa jej Sasuke a prezrel si ju. Mala čierne vlasy a prenikavo modré oči a až potom si všimol, že má uniformu jeho školy.

Dievča sa rýchlo postavilo, oprášilo sa a čo najrýchlejšie z tadiaľ odišla.

,,To malo byť čo?" spýtal sa ho Naruto a Sasuke prekvapene zamrkal.

,,To dievča je z našej školy, že? Tak prečo som si ju nevšimol? Asi je z inej triedy." uvažoval a Naruto pretočil očami.

,,Nie je z inej triedy. Chodí s nami do tej istej!" povedal a Sasuke prekvapene zamrkal.

,,Ako fakt? Prečo som si ju nevšimol?"

,,Lebo si o sebe myslíš, že si najlepší a ostatní ti nesiahajú ani po členky."

,,Trhni si!" zavrčal.

,,Kamaráti sa s Mizu, tú by mal poznať, nie?"

,,Hej, to blbé dievča s dvojfarebnými očami." zavrčal.

,,Presne!"

,,Ako s ňou môže Kiba chodiť! Ja by som to nevydržal!" povedal, keď zašli do malej kaviarne.

,,Aspoň niekoho má. A mimochodom," Naruto sa velevýznamne usmial. ,,Si v triede jediný nezadaný."

,,Čo!? A-ale t-ty…"

,,Je chodím s Hinatou. Gaara s Matsuri. Ino so Saiom. Kiba s Mizu. Shikamaru s Temari..."

,,Dobre, dobre! Buď už konečne ticho!" zakričal a Naruto sa hlasno zasmial.


*Na druhý deň*

Sasuke vošiel do triedy a zložil si veci vedľa lavice. Porozhliadol sa po triede a uvidel ju.

Tú, do ktorej včera narazil.

Postavil sa k jej lavici a ona prekvapene zdvihla zrak.

,,Ahoj, prepáč mi za to, že som ťa včera zrazilo na zem." povedal a jemne sa usmial. Dievča sa postavilo a usmialo sa.

,,V-v pohode."

,,Hmm, bude to znieť divne, ale ako sa vlastne voláš?"

,,Katy." povedala a usmiala sa.

,,Ja som-" prerušila ho.

,,Viem, kto si. Si Sasuke Uchiha."

,,A, rozumiem." potupne sklopil hlavu.

,,Čo ona nevie?" pomyslel si a nadýchol sa, že jej niečo povie, keď v tom…

,,Sasuke-kun!" Sakura odstrčila Katy na bok a skoro spadla. ,,Prečo si včera nebol v škole? Vieš, že za to môžeš mať poznámku?" mlela a Sasuke prevrátil oči.

,,Hej." odstrčil ju nabok a chcel sa ešte niečo spýtať Katy, ale tá… tá tam už nebola.

Nová rubrika :)

1. září 2015 v 10:07 | Yuki a Nami |  Oznamy

Ohayo minna!

Ako už napovedá názov, robíme novú rubriku. Bude zameraná na yaoi a shonen-ai. Kto to nemá rád, nemusí to čítať, ale yaoistky/yaoistov určite potešíme. Yaoi poviedok máme už vcelku dosť a tak sa môžete tešiť. Nevinný
Okej, to je všetko a užite si posledný deň prázdnin! Smějící se


Poviedka na prianie pre Sumiyu a Sakakibaru

1. září 2015 v 10:01 | Yuki |  Poviedky na prianie

Poviedka na prianie pre Sumiyu a Sakakibaru

Tokyo Ghoul, Kaneki x Hide, yaoi, kapitulovka
Okej, tu to je. Veľmi ma mrzí, že to tak trvalo, no nejako mi to nešlo. Dúfam, že sa páči, a ďalší diel sa tu objaví (dúfam) onedlho. :)
VAROVANIE: yaoi - Ak má niekto problém, nech to nečíta ;-)
,,Hoj, Kaneki! Kaneki!!" volal na mňa Hide, no ja som bol práve začítaný do knihy, a tak som ho ignoroval.
,,Sakra Kaneki, prisahám, že ak ma ešte raz budeš ignorovať kvôli blbej knihe, tak ti to oplatím!" povedal na oko nahnevaný Hide a chytil ma za pás.
,,H-hej, čo to robíš?" spýtal som sa ho a snažil sa vyslobodiť. Bezúspešne.
,,Chcem sa ti pomstiť, čo iné?" zasmial sa jemne obtrel svoje pery o moje. Boli také sladké.
Na čo to sakra myslím?! Srdce mi bilo ako splašené.
*Z pohľadu Hideho*
Užíval som si jeho vyplašený pohľad. Odtiahol som sa a prekvapený vlastnou trúfalosťou som mu zakýval a odišiel preč.
Keď som zahol za roh ulice, vydýchol som si. Tá túžba bola neuveriteľná, no vedel som, že Kaneki by bol proti. Neviem čo teraz. Obzrel som sa a čakal som mračiaceho sa Kanekiho, no namiesto toho tam stál, červenal sa a....usmieval sa. Počkať, vidím dobre? On sa teší? To som nečakal, no som rád. Veľmi rád. Dúfam že pochopí, čo to celé znamená a moje city pochopí. Ja ho totiž milujem. Už dlhšiu dobu, no neviem akoby znášal lásku rovnakého pohlavia...
*Po škole*
,,Kaneki?"
,,Hm?"
,,Ja len...nemohol by som sa dnes zastaviť u teba a požičať si poznámky?" spýtal som sa ho a on len prikývol.
Kráčal som chladnou ulicou smerom ku Kanekiho domu. Bol z kameňa, natretý na bielo. Vo veľkých oknách sa svietilo mäkkým žltým svetlom. Po dvoch zazvoneniach mi otvoril. Stál tam len v uteráku a červenal sa.
,,P-prepáč, práve som bol v sprche a-" koktal no ja som ho umlčal svojimi perami. Najprv protestoval, no potom si ruky obkrútil okolo môjho krku a nohou zatvoril dvere. Hladil som ho po chrbte a vychutnával si chuť jeho pier. Jeho neskúsené bozky ma privádzali do šialenstva zvaného vzrušenie.
Po tackavých krokoch sme sa dostali až do jeho spálne. Kútikom oka som si to tam poobzeral. Modré steny boli holé, no jeho nástenka bola plná papierikov a rozvrhov. Skrine z dubového dreva stáli pri okne, hneď vedľa môjho cieľa - postele. Jemne som Kanekiho položil na posteľ. Keď som mu z tela stiahol uterák, nespokojne zamraučal. Odtiahol som sa od neho a obzrel si ho.
,,Č-čo je?!" spýtal sa nervózne Kaneki a natiahol ku mne ruky.
,,Nič." Povedal som z diabolským úškrnom a vrhol sa na jeho nie malého kamaráta. Najprv som ho len stisol v ruke, no potom som začal rukou prechádzať hore dolu. Kaneki vzdychal a ja som pridával na tempe. Tesne pred vyvrcholením som prestal, na čo Kaneki zaprotestoval.
,,Šššš, poznám aj niečo lepšie!" zašepkal som mu do ucha a oblizol jeho ústa. Presunul som sa nižšie a začal sa venovať jeho bradavkám. Po mojom jedinom dotyku stvrdli. Potom som ich oblizol a presunul sa medzi jeho nohy. Do otvoru som mu strčil jeden prst, potom druhý a tretí, až kým som si nebol istý, že je pripravený. Jednou rukou som si sťahoval nohavice a druhou mu hladil jeho vzrušený úd. Keď sa moje nohavice váľali na zemi, vrazil som mu penis medzi nohy a užíval si Kanekiho vzdychy. Začal som prirážať rýchlejšie a onedlho som vyvrcholil.
Zvalil som sa na posteľ a rýchlo dýchal. Kaneki sa ku mne pritúlil a pobozkal ma.
,,Kaneki?"
,,Hm?"
,,Ja len....neveril som že to niekedy poviem, no milujem ťa!" povedal som a zahanbený som odvrátil tvár.
,,Aj ja ťa milujem!" počul som ho povedať a o chvíľu som na krku zacítil jeho pery. Hladil som ho po vlasoch a obaja sme sa nechali unášať do ríše snov. Spokojní a v objatí svojej lásky.