Cesta Démona 1(recenzia)

26. listopadu 2015 v 14:50 | Nami |  Poviedky
Ja sa fakt ospravedlňujem, že nič nepridavam, ale kvôli blbej škole nič nestiham. Ledva si pozriem pár dielov anime, ani to nie a už idem spať. Sakra... Som nemožná, hehe.
No a teraz k poviedke. Nudila som a vzniklo z toho toto. Je to niečo ako recenzia, mno, neviem. Ak sa vám to bude páčiť, dajte mi v komentoch vedieť, aby som to tu nepridávala ako blbá.
Ok, dosť kecov, užite si to.

Ak som niečo vedela, tak to boli dve veci:
Ver len sama a seba a druhá vec, drž sa najďalej od ľudí.
Všetci ťa nenávidia. Si démon a v tomto svete nemáš miesto. Nikto by sa s démonom nebavil.
A to bol ten dôvod, prečo som ľudí nenávidela.
Pretože… ľudia sa najviac boja toho, čo je od nich odlišné. A ja som tá odlišná.
Zodvihla som hlavu ku krvavo červeným oblakom a jemne som sa usmiala. Čierne vlasy mi padali do očí, no aj tak som si neodhrnula.
Strhla som sa a otočila som sa.
Predo mnou sa hrali nejaké deti.
Šťastné deti.
Zodvihla som a pomaly som k nim kráčala.
,,To je ona!" vykríklo jedno z detí, keď ma uvidelo. ,,Je to démon! Utekajte! Zabije vás!" jedno z nich po mne hodilo kameň, ktorý ma vrazil do ruky.
,,Umri! Umri ty hnusný démon!" zakričali.
Keď zmizli z dohľadu, po tvári mi stiekli slzy.
,,J-ja s-som č-človek…" povedala som roztrasene.
Dobre si pamätám, že sa to stalo 21. júna. V noci bolo príjemne a mne sa nechcelo spať. Tak som si sadla na parapetu a pozorovalo som hviezdy.
Zrazu som cítila, ako mi do hlavy udrel kameň. Pevne som si tú ranu stlačila a sykla som bolesťou.
,,Ktorý debil-" ďalší kameň a ďalší a ďalší.
,,Prestaňte!" zrazu sa zapálili fakle a ja som videla, že tam boli všetci z malej dediny, kde som bývala. Viem, že tam bol aj farár a hovoril nejakú modlitbu. Niečo v tom zmysle, aby ma zbavil diabla.
Chytila som si za hlavu a skipila som ju.
,,Choďte… preč. Ja vám nechcem ublížiť… Tak choďte sakra!" zakričala som a svet sa okolo mňa rozplynul a jediné, čo som videla, bolo biele svetlo.
,,,Som… mŕtva?" spýtala som sa do ticha, žiadna odpoveď. Posadila som a porozhliadla som sa.
Strnula som na mieste. Všetci… boli mŕtvi.
Dedina bola vypálená.
Okolo mňa bolo cítiť pach krvi.
,,Ja… som ich zabila?" povedala som a sklopila som hlavu. Zasmiala som sa. ,,Naozaj… Som démon. Démon Nami."
A tu, začala moja cesta démona. Démona Nami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama