Prosinec 2015

PF 2016

31. prosince 2015 v 17:35 | Nami a Yuki |  Keci

Fajn, keď som sa tu už sťažovala, môžem popriať šťastný nový rok, no nie?
Pre všetkých otaku: Čo najviac pozretí anime, prečítaní mangy, aby vám nezastával rozum nad tým, prečo sú niektoré postavy tak hrozne blbé a spomalené (ehm Sakura ehm)
Pre všetky yaiostky/fujoshi a yaoistov: Čo najviac poviedok na prečítanie a napísanie. A to hlavné, aby ste nevykrvácali *hehe*
Pre všetky yuristky a yuristov: platí to isté, nie vážne. Nie, že skončíte v nemocnici kvôli nedostatku krvi!
Pre hentaistov a hentaistky: Zas to isté a aby ste náhoudou pri číteání neplakali kvôli tomu, že je tam dáka blbá postava, ktorú by ste najradšej poslali do p...preč.
A pre hráčov: nestrácajte čas s hrami ako Amnesia a hrami podľa žánru otome hry (Tsuki-chan by nám o tom povedala svoje, čo?) inak hrozí, že vás bude bolieť hlavas z toho, ako si ju budete mlátiť o stôl
______________________________________________________________________________________
Tí, ktorí môete piť, zas tak veľmi sa neopite a tí, ktorí piť nemôžete skoro nezaspite a tí, ktorí robíte s ohnostrojom nikoho nezabite!
Ok, to je všetko, majte sa!

No tak fajn

31. prosince 2015 v 17:06 | Nami
Úprimne, neviem, čo sa deje.
Neviem, čo si o tom myslí Yuki, ale náš blog... PADÁ.
Doslova.
Žiadne komentáre, ani žiadne návštevy.
Viem, môže to byť naša chyba (ok, je to AJ naša chyba). Viem, že máme asi všetky SB-čka, čo chodia na strednú/vysokú, mno, ale aj tak.
Ok, to je všetko, čo som chcela, ale aj tak si to nikto neprečíta, tak... Bye bye
PS: Tento obrázok milujem

Si len môj 1

8. prosince 2015 v 17:32 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Len môj 1 (Nová tvár)

Ok, takže, teraz niečo pre milovníkov yaoi. Poviedka Yato a Yukkie. Bude tu aj yaoi, takže, ŽIADNE NAŠTVANÉ KOMENTÁRE, ŽE JE TO HNUSNÉ A PODOBNE

*Yukkine*
Pomaly a hlavne nesmelo som kráčal za mojou triednou učiteľkou.
,,Dobre, Yukkine-san, predstav sa." povedala učiteľka a ja som o krok predstúpil.
,,Moje meno je Yukkine Sekki (no tak, nikde ešte nebolo jeho priezvisko), teší ma." povedal som a porozhliadol som sa po triede.
Prvé, čo som uvidel boli modré oči chlapca, ktorý sedel úplne vzadu. Mal čierne vlasy a nejakú šatku okolo krku.
O krok som cúvol, keď ma tie jeho oči neprestali prepaľovať.
,,Dobre, sadni si vedľa Yata. Tam dozadu. Ukázala na toho chlapca, ktorý ma doteraz prepaľoval pohľadom.
,,U-um," prikývol som a sadol si vedľa neho.
,,Teší ma, som Yato Kami." podal mi ruku.
,,Aj mňa." povedal som.
,,Sakra, má spotené ruky." pomyslel som si.
*Yato*
Celú hodinu bol nervózny. Ani sa mi nechcel pozrieť do očí. A keď, hneď uhol pohľadom.
,,Hej, Yukine," povedal som ticho.
,,U-um?!" otočila sa na mňa.
,,Bojíš sa ma?" spýtal som sa ho on sklopil hlavu.
Bol ticho.
,,Odpovedz mi," povedal som naliehavo.
,,Um, asi trochu," povedal a zadvihol ku mne zrak. Nahol som sa k nemu. ,,Y-Yato čo robíš?"
,,Nič," usmial som sa a znovu som sa pozrel pred seba.
,,Dobre," povedala učiteľka a zatvorila knihu. ,,Zajtra z toho budeme písať. Tak mi nehovorte, že ste o tom nevedeli, áno?" usmiala sa a so zvonením vyšla z triedy.
,,Hmmm, vôbec tomu nechápem," povedal Yukkine a sklopil hlavu. ,,Ak pohorím-" chytil som ho za plece.
,,Ak tomu nerozumieš, tak príď za mnou po škole. Doučím ťa to." usmial som sa naňho.
,,U-um, dobre." prikývol.
,,Večer bude zabáva," pomyslel som si.