Leden 2016

Len môj 4

16. ledna 2016 v 21:40 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Len môj 4 (Nikdy na to nezabudnem)
*Yukkine*
Yato mal pravdu. Mal som zostať doma!
No… domov by som teraz nezostal.
Otec sa zase naštval a jediné, čo to vykompenzovalo bol ten alkohol.
Povzdychol som si.
Učiteľka nám rozdala testy.
,,Sakra! Ja som sa neučil! Sprostý Yato! Keby ma…" svet sa zatočil.
,,Huh?" chytil som za hlavu. Postavil som sa.
,,Deje sa niečo, Yukkine-san?" spýtala sa ma učiteľka.
,,Ja…len…" cítil som, že padám. Niekto ma chytil.
*Yato*
Rýchlo som ho chytil.
,,Yukkine!"
Vážne som to prehnal.
,,Yato-san, zanes ho na ošetrovňu a zostaň tam s ním! Ja idem školskú lekárku!" dávali mi pokyny. Zobral som ho a bežal s ním na ošetrovňu.
,,Yukkine… prepáč mi to."
Položil som ho na posteľ a skontroloval, či dýcha
,,Vážne…" rukou som si zašiel do vlasov. ,,Prehnal si to," pohladil som ho po tvári.
*Yukkine*
Keď som sa zobudil, Yato ležal vedľa mojej postele.
,,Yato…" zašepkal som ticho. Odvrátil som od neho hlavu. ,,Sakra…"
,,Yukkine…" Yato zodvihol hlavu. ,,Prepáč, prehnal som to."
,,Nehovor! Veď… veď si ma znásilnil!! Keby sme sa aspoň dali dokopy, ale ty… ty… ty…" po tvár mi tiekli slzy. ,,T y si proste nemohol nikoho dostať do postele, preto som tam skončil ja." nahlas som zavzlykal. ,,Sakra!"
Dotkol sa môjho líca.
,,Lepšie bude, ak na to zabudneš." postavil sa.
,,Nezabudnem na to. Akoby som mohol? Vlastne si ma pripravil o to najčistejšie, čo vo svojom živote mám… Ale prečo?" pozrel som sa naňho. ,,Odpovedz mi!!"
,,To nie je tvoja vec."
,,Je! Kvôli čomu si sa so mnou vyspal?" povedal som trochu pokojnejšie. Otočil sa mi chrbtom a prišiel k dverám.
,,Hovorím ti, že-" chytil som ho za ruku.
,,Povedz mi to, prosím…"
,,Jedným slovom, Nora."
,,Nora?"
,,Hej, len si asi liečim zlomené srdce." povedal ticho. ,,Bol som tak naivní, keď som si myslel, že by ma mal niekto rád."
,,Vieš, Yato." otočil sa na mňa. ,Ak… ak by si mi toto nespravil, mohol som ťa mať rád!"
*Yato*
,,Mať… rád?" sklopil som hlavu. ,,To je milé, ale pochybujem, že by sa so mnou mohol kamarátiť."
,,Čo tým myslíš?"
,,To je jedno, ale mám otázku na teba. Nemusíš odpovedať, ale niekto ťa doma denne bije, je tak?" sklopil pohľad.
,,A-ako to vieš?"
,,Rana na líci, jazva na chrbte a ešte aj teraz máš na ruke odreniny. Ak to takto zostane ďalej, skončí to vážne zle." povedal som a vyšiel som z izby.

Len môj 3

7. ledna 2016 v 16:23 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Len môj 3 (Tak to bude lepšie)
*Yukkine*
,,U-um." postavil sa a so mnou v naručí išiel asi do kúpeľne.
,,Č-čo robíš?"
,,Musím ťa umyť, ale aj seba. Tak sa ma pevne drž, dobre."
,,U-um."
,,Povedz Yukkine," začal, kým skúšal teplotu vody rukou. ,,Nenávidíš ma?"
,,Asi trochu. Práve si ma znásilnil, to je dobrý dôvod. Ale," zaboril som mu hlavu do ramena. ,,je to lepšie ako doma, čiže ti asi odpúšťam. Aj keď… neviem"
Opatrne ma položil do vane a sadol si predo mňa. Na ruku si naniesol šampón a rýchlo si umyl hlavu.
,,Chvíľočku," povedal a keď umyl seba, nahol sa ku mne. Na hlavu mi dal nemalé množstvo šampónu a rozotrel ho.
,,Tak ponižujúce…"
,,Sám by si aj tak ne nedokázal spraviť," zasmial sa.
,,Um," keď ma umyl zobral ma na ruky a nahého ma položil na posteľ. Už-už chcel odísť.
,,Zostaň tu, prosím," povedal som a on sa na mňa otočil. ,,Keď už si ma pretiahol…"
*Yato*
Usmial som sa a ľahol som si vedľa neho. pevne som ho objal a on mi zaboril hlavu do hrude.
Pohladil som ho po chrbte, no zasekol som sa.
Na chrbte mal jazvu. Nie tak veľkú, ale bola skôr hlboká.
,,Čo je toto?"
,,Čo?" nechápal.
,,Tá jazva. Z čoho ju máš?"
,,To je jedno. Chcem spať," povedal a ja som sa ho pomaly položil.
*Yukkine*
Po tvárach mi stiekli slzy.
Cítil som sa hrozne. Chcem som sa postaviť, ale telo ma odmietalo poslúchať. Všetko ma bolelo.
Síce to nebolo tak hrozné no… nechcel som to takto!
,,Už… ťa niekto pripravil o nevinnosť?"
Prečo sa to pýtal? Nie je to jedno? Aj tak o mne zajtra nebude vedieť. Ticho som zavzlykal.
,,Sakra," pomaly som otočil hlavu. Yato zaspal. Pomaly som sa postavil.
Musel som sa oprieť o stenu. Všetko ma bolelo. Ponachádzal som si oblečenie.
,,To, čo som povedal bola sčasti pravda, ale," po tvári mi stiekli ďalšie slzy. ,,aj tak ho nenávidím." rýchlo som sa obliekol a vyšiel z jeho domu.
Sadol som si do najbližšej uličky a rozplakal sa ako malé decko. Nechcel som ísť domov a ani k nemu.
Moje vzlyky sa ozývali prázdnou ulicou. Triasol som sa.
,,Prečo? Čo som komu kedy spravil?" spýtal som sa.
Stále som na sebe cítil jeho dotyky. Jeho dych, jeho všetko.
Chcel som zabudnúť no všetko mi ho pripomínalo
Chcel som umrieť. Hneď na mieste.
Postavil som sa, zašiel do nejakého obchodu, ktorý mal ešte otvorené, kúpil alkohol a išiel domov, kde to nebolo o nič lepšie.
*Yato*
Keď som sa zobudil, Yukkine vedľa mňa nebol. Jeho oblečenie tu už nebolo.
,,No, asi som to prehnal." povedal som a postavil sa. Zašiel som do kúpeľne a pozrel sa do zrkadla. Moje vlasy vyzerali ako po výbuchu, doslova.
,,Ale," ponaťahoval som sa. ,,Vážne Yato," chytil som sa za hlavu. ,,čo tým chceš docieliť?" opýtal som sa.
Obliekol som sa a išiel som do koly. Chcel som zostať doma, no… chcel som ho vidieť. Vedel som, že aj keď povedal, že mi "odpúšťa" neodpustil mi.
Vošiel som do triedy.
Videl som, že Yukkine sa stále mrví na mieste, akoby ho niečo bolelo.
Samozrejme.
Aj keď som bol jemný, stále to bolo jeho prvé. Mal radšej zostať doma.
Sadol som si vedľa neho.
,,Y-Yato…" zašepkal.
,,Mal si zostať doma." povedal som a oprel sa. ,,Povedz, nenávidíš ma? Chcem úprimnú odpoveď." dodal som.
,,Um," prikývol.
,,Tak to bude lepšie."
****************************************************************
Pesnička, ktorá sa mi k tomu hrozne hodí. A tí, ktorý nemáte radi rock, alternative-rock, tak nepočúvajte

Dark Changes 11.

7. ledna 2016 v 13:23 | Yuki |  Spoločné poviedky

Dark Changes 11.

Hneď jednu kapitolu za druhou :3.


*Nami*
,,Yuki! Kde si!? A vlastne…" zvesila som ramená a poobzerala sa po lese.
,,Kedy si zmizla! Do riti a s celým výletom!" vrieskala som od zlosti a ja som započula hlas.
,,A-ale… prosím! Urobím čokoľvek, len ich nechaj ísť!"
,,Och, a to už prečo? Takáto kopa prepletených emócií by mi mala akurát tak olizovať topánky!"
,,Ale oni za nič nemôžu!"
,,A-Akira?" spýtala som sa do prázdna, keď som ju videla oproti nejakej tučnej žene s rohami na hlave.
,,N-Nami! Vypadni inak-" žena jej zapchala ústa.
,,Šššš, to je tajomstvo, áno, Akira-chan? Ak jej to povieš," na tvári sa jej objavil šialený výraz.
,,Vytrhnem z nej dušu. Nie, zle. Radšej ju pripravím o všetky zmysly, aby trpela čo najviac! Áno! Odpad, ako sú ľudia nie je ani hodný zabitia od démona! Pretože my-"
,,Zavri si tú prekliatu hubu, ty tučná ženská!" namierila som jej hlaveň zbrane do úst a ona sa zatvárila prekvapene. Vystrelila som. Sťažka som dýchala a pozrela som sa na Akiru, ktorá kľačala na zemi.
,,Poď, ideme domov. Yuki na nás čaká." podala som jej ruku.
,,Och, si rozkošná! Myslieť si, že ma jedna hlúpa guľka zabije! To je to najrozkošnejšie, čo som kedy počula! Hahaha! Shiyokiho potomok." smiala sa, keď sa postavila na rovné nohy. Zachovala som si chladnú hlavu, hoci ma prekvapilo, že vie o niekom z mojej rodiny.
,,Ako o ňom vieš!?"
,,To je jedno, len jedno ti poviem, je to zradca!" Nato som schuti zasmiala.
,,Čo je ti tak vtipné, ty úbohý človek?"
,,Soráč, ale nedivím sa mu! Byť v tvojej blízkosti," uchechtal som sa. ,,strčím si hlaveň do huby a odstrelím sa!"
,,Ty malí, opovážlivý, hnusný človek!" niečo ma odhodilo nabok.
,,Nie, prosím! Dosť!" kričala Akira a ja som zdvíhala na nohy.
,,Och, tak ty sa nevzdáš? Možno by som že ja ušetrila."
,,Nikdy sa nevzdám…" nezašepkala som.
,,To hovoril aj Shiyoki. Je isté, že ste rovnakí." kým ona tam viedla monológ, zvrtla som sa a bežala som.
,,Hlavne sa nevzdáš, ale utiecť?! To utečieš!"
,,Kto kedy povedal, že utekám! Ty stará krava! Tým, že si podceňovala mňa, Yuki, ľudí, si si vykopala vlastný hrob!"
,,Tu si!" objavila sa predo mnou a ja som opäť vystrelila. Zasmiala sa a trochu si poupravila prestrelené líce.
,,Zabudla si? To nefunguje."
,,Aj tak!" vystrelila som po nej znovu a znovu a znovu. Každým výstrelom sa posúvala ďalej odo mňa. Chcela som vystreliť, no ozvalo sa len cvaknutie.
,,Sakra! Náboje!"
,,Ale, už ti došli náboje? Dobre, rozlúč sa."
,,No nič!" rozbehla som sa a zhodila som ju z okraja útesu, ku ktorému sa stále približovala. V tvári mali prekvapený výraz, no ja som si všimla, že sa usmiala. Neriešila som to. Otočila som a pozrela sa na Akiru, ktorá bola za mnou.
,,Akira!" vykríkla som a chcela som ju objať, no ona pokrútila hlavou.
,,To ju nezabije. Jediné, čo ju môže zabiť je-"
,,Ale, ale," ozvalo sa za nami. ,,Byť zabitá dvakrát človekom, je to niečo ponižujúce." vznášala sa nad priepasťou a usmievala sa.
,,Akira!" zakričala a zrazu sa Akira objavila vedľa ej a zmizla.
,,Ty jedna! Kde je Akira!?"
,,To je jedno. Pretentokrát." aj ona začala miznúť. ,,Ešte sa uvidíme, malá, odvážna dušička." po týchto slovách zmizla...

Dark Changes 10.

7. ledna 2016 v 13:18 | Yuki |  Spoločné poviedky

Dark Changes 10.

Okej, po veeeeľmi dlhej dobe sem pridávam ďalšiu kapitolu. Užite si ju.


*Yuki*
,,Nami?" preťal môj hlas brutálne ticho. Poobzerala som sa okolo seba. Ležala som na chladnej mramorovej dlážke. Točila sa mi hlava a netušila som kde sa nachádzam.
Začula som hlasy: ,,Prosím, Mogaya, nechaj ich na pokoji!" mumlavý a tichý hlas.
,,Ale zlatko, neverím, že ti na nich záleží! Taký odpad ako oni, komu by chýbali?" druhý, ostrejší a silnejší hlas.
,,Mne!" zakričal prvý hlas. Vystrašene som sa postavila. Na konci miestnosti stála tučná žena v bielo - šedom kimone, s bielymi vlasmi stiahnutými do copu a veľkými čiernymi rohami. Oproti nej stála malá postava v čierno - bielych šatách...Akira.
,,Akira!" vykríkla som a bežala k nej.
,,Huh? Čo to -!" nedopovedala, lebo tučná pani jej skočila do reči: ,,Ale, ale Shiyokiho potomok sa konečne ukázal!" zasmiala sa a blížila sa ku mne.
,,S-Shiyokiho potomok?" zakoktala som v šoku z toho, že pozná meno môjho praprapraprapra otca.
,,Áno, počula si dobre. Ty a tá tvoja sestrička, hmmmm "
,,Nami!" zavrčala som, no nechala ju hovoriť.
,,Áno, tá. Obidve ste potomkovia môjho otca. Vo vašich žilách vám prúdi jeho krv. Jeho zradcovská krv!" poslednú vetu zakričala, a rýchlou chôdzou sa ku mne približovala.
,,Tento chlap " - opovrhlivo si odpľula- ,,Je hanbou nášho klanu. V jeho mladých rokoch nás opustil a začal sa chovať ako... Barbar. Zabíjal Sakuzenov, takých ako on. Len tak! Musel proste zomrieť. Tak, ako teraz zomrieš ty a tvoja chutnučká sestrička."
,,Už nikdy si neber nášho otca do tej svojej odpornej papule!" vykríkla som so slzami v očiach. Mogaya sa len zasmiala a vrhla sa po mne. Uskočila som, no Akirin naliehavý výkrik mi napovedal, že sa na mňa chystá znovu.
,,Yuki, počúvaj!' kričala Akira a pribehla ku mne.
,,Je tu jeden spôsob, ako ju môžeš zabiť. Vo mne je meč, ktorý zo mňa môžeš vybrať len ty, alebo Nami." šepkala mi, kým som pobehovala po miestosti v snahe ukryť sa pred tou šialenou ženou.
,,Super, tak mi ho daj!" povedala som podráždene.
,,No, vieš..... On je vo mne, čiže...."
,,Čiže čo?! Sakra, už mi ho prosím ťa daj!" zakričala som na ňu. Mogaya ma sotila na druhú stranu miestnosti. Z hlavy mi tiekol pramienok krvi a všetko bolo akési rozmazané.
,,Yuki, rýchlo, potiahni ma za ruku!" zakričala Akira a čupla si ku mne. Inštinktívne som ju potiahla za ľavú ruku. ,,Silnejšie, takto to-" vetu nedokončila, lebo zvreskla od bolesti. Bála som sa o ňu, no Mogaya sa blížila a tak som potiahla silnejšie.
,,Prepáč!" zašepkala som, keď som v ruke namiesto jej ľavej ruky držala dlhý strieborný meč. Rozbehla som sa tackavo dopredu. Hlava mi trešťala a nohy ma nepočúvali, no vedela som, že je to moja jediná šanca. Mogaya sa na mňa vrhla, no ja som bola rýchlejšia. Z celej sily som jej prepichla hrudník. Jej démonské oči jej od prekvapenia skoro vypadli z jamiek. Myslela som si, že som ju zabila. No mýlila som sa. Mogaya si vytiahla meč z hrude a chrapľavo sa zasmiala. Tvár sa jej začala roztápať. Stužka z kimona jej spadla na zem.
,,Ešte sa uvidíme!" zašepkala zlovestne a roztopila sa. Jej pozostatky boli len hustá kašovitá hmota.
,,Poď Akira, vypadnime odtiaľto. Nami na nás určite čaká!" prudko som vydýchla a otočila sa. No Akira sa nehýbala. Ležala v mláke krvi bez ľavej ruky zo sklenným pohľadom.
,,Akira....!"

Recenzia- Fairy Tail

6. ledna 2016 v 18:18 | Nami |  Recenzie
Fajn, pridávam sme svoje recenziu na moje najobľúbenejšie anime, Fairy Tail. Nie je to nič moc, ale hádam tu bude dobré. Neskôr možno pridám aj na mangu Sabertooth, plus na Fairy Tail ZERO, ale no uvidí sa.
Ok koniec kecov a tu to je:

Fairy Tail
Príbeh: Príbeh sa točí okolo dievčaťa menom Lucy, ktoré sa chce stať členkou magického cechu Fairy Tail. Po ceste stretne obávaného člena cechu, "Salamandera", ktorý sa ale naňho vôbec nepodobá. Tento "Salamander" ju pozve na loď a povie jej že sa môže stať členkou Fairy Tail. Lucy súhlasí a ide na loď, kde ju ale chcú len predať ako otrokyňu. Náhle ju ale zachráni Natsu, ktorého v ten istý deň pozvala na obed. Lucy je zachránená a zisťuje, že je Natsu je práve ten obávaný Salamander, alebo inak, drakobijec a pridáva sa do magického cechu, no to ešte netuší, čo všetko ju v tomto cechu čaká…
Počet dielov: 265 dielov anime (stále vychádza), 467 kapitom mangy (stále vychýdza)
Obľúbené postavy: Erza Scarlet, Natsu Dragneel, Lucy Heartfilia, Gray Fullbuster, Cana Alberona, Rogue Chaney, Wendy Marvell, Happy, Juvia Lockser, Gajeel Redfox, Levy McGarden…
Neobľúbené postavy: Menerva Orland, Sting Eucliffe
Moje hodnotenie: 10/10
Poznámky: Viem, aj mne sa to zdalo ako jedno z tých nudných, a hlavne dlhých anime typu shonen, ale keď som to naďalej pozrela, zamilovala som si to. Poviem vám, hrozne veľa krát som sa rozplakala, nasmiala alebo sa pozastavila nad slovami, ktoré hovorili. Najviac sa mi na FT páči, že tu nie sú ženy, ktoré len nečinne sedia na zadku a čakajú, kým ich niekto zachráni. Fajn, Lucy je niekedy taká, ale vie sa postaviť na vlastné nohy
Žánre: Bojové, ecchi, fantasy…
Link na anime/mangu: Anime:http://fairytail.name/


Moje obľúbené video

Len môj 2

1. ledna 2016 v 19:47 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Len môj 2 (Vzdych)
Ok takže: YAOI!
Žiadne hnusné komentáre! Varovala som vás!

*Yukkine*
Pomaly som vošiel do domu a vyzul som sa.
,,Som doma." povedal som ticho a ledva som sa vyhol letiacej fľaši od nejakého alkoholu.
,,Kde si myslíš, že si bol tak dlho, he!!!???" kričal na mňa otec.
,,J-ja trochu som sa zdržal v škole, prepáč mi to už sa to nebude opakov-" udrel ma do tváre a ja som neohrabane spadol na zem.
,,Čo mňa po tom! Mal si tu byť na čas a nie sa dakde flákať, debil!!" kopol na do brucha.
,,P-prepáč," zašepkal som. Odfrkol si.
,,Tu máš peniaze a už ťa nechcem vidieť. A keď sa budeš z dakadiaľ vracať kúp chľast!" povedal a opitý sa tackal do obývačky. Rýchlo som sa postavil a vyšiel z bytu.
*Yato*
Ležal som na gauči a čakal kedy zazvoní.
,,No ták, kde je tak dlho? Hádam sa mu nič nestalo," povedal som. ,,Tse, prečo sa oňho vlastne zaujímam?" spýtal som sa sám seba.
Hneď nato zazvonil zvonček na dverách.
,,Idem!" zakričal som a pribehol som k dverám. ,,Vitaj u mňa!" privítal som ho.
,,Um, ahoj." povedal ticho a po mojom vyzvaní vstúpil. Pomaly sa vyzul a išiel za mnou. Keď som sa naňho otočil, stuhol som na mieste.
,,Č-čo sa deje?" spýtal sa ma roztrasene. Jemne som sa dotkol jeho líca, kde mal nevýrazný červený fľak.
,,Kto ti to urobil?" spýtal som sa. Každý, kto ma poznal, vedel, že keď na niekoho rozprávam týmto tónom, tak mi musí odpovedať.
,,Nikto. Len sa mi šmyklo a spadol som, to je celé." odstrčil moju ruku. ,,Tak? Doučíš ma to?" spýtal sa ma a usmial sa.
*Yukkine*
Keď sa dotkol môjho líca, svet sa prestal točiť. Nechcel som, aby sa o tom dozvedel.
,Tak, kde má-" hneď, ako som sa otočil, sa mi vpil do pier.
,,Sakra!! Čo je sakra toto?!!?? Prečo ma bozkáva!?" cítil som, že mi rukou jemne zašiel po tričko.
,,P-prestaň!" snažil som sa od seba odstrčiť. Nie som zas taký blbý, aby som nevedel, o čom mu ide. A učenie to určite nebolo.
,,Prečo? Nepáči sa ti to?" zašepkal mi do ucha a natlačil ma na stenu. ,,Každý sa mi podmanil a ty," pozrel sa mi do očí. ,,nie si výnimka." jazykom pri prešiel po krku.
,,P-prestaň, prosím."
,,Myslíš si," prstami mi prešiel po bradavke. ,,že prosením, niečo docieliš."
,,A-ak to chceš, tak to sprav rýchlo."
,,Zabudni," zašepkal mi do ucha. ,,Chcem, aby si vzdychal, kričal, moje meno. To je to, čo chcem." zasmial sa a ja som pevne zatvoril oči.
,,Niekto, pomoc!"

*Yato*
Nech som robil čokoľvek, ani raz nevzdychol. Bolo jedno, či som šiel pomaly, rýchlo, alebo som ho mučil jemnými dotykmi. Stále si hrýzol do jazyka.
Presunul som sa s ním do mojej izby a hodil ho na posteľ. Tričko ani nohavice už na sebe nemal, len tie trenky mi zavadzalo. Pomaly som mu začal dávať dole.
,,Nie, dosť…" zašepkal, keď boli aj tie dole. Tlačil nohy k sebe, no to nebude problém. Rukami som sa zaprel vedľa jeho hlavy. Červenal sa. Uhýbal pohľadom. Prerývane dýchal.
Jedným slovom nádherný.
Mal som pocit, že aj ja som sa červenal.
Rýchlo som si dal dole oblečenie opäť som mu prechádzal po tele. Pod každým dotykom sa triasol.
Jazykom som mu prešiel po kľúčnej kosti a išiel nižšie a nižšie. Zastavil som sa pri pupku a párkrát ho obkrúžil.
Nevzdychal.
Išiel som ďalej a ruky chytil jeho úd
Vytreštil oči od prekvapenia a prehol sa chrbte. Pomaly som mu po ňom prechádzal a bol už dosť vzrušený.
Tvár mal celú červenú a vyzeral… ehm… na pokraji nervového zrútenia.
,,Stačí jeden vzdych a tvoje utrpenie končí," zašepkal som mu do ucha.
Silno potriasol hlavou.
,,N-nebudem vzdychať," povedal. Povzdychol som si.
,,Kriste… Tvrdohlavý." jazykom som prešiel po celej jeho dĺžke. Zalapal po vzduchu, no nevzdychal.
Zobral som si ho do úst a išiel pomalých, mučivých tempách. Po chvíli, keď ma prestalo baviť ísť pomaly, som zrýchlil o on sa mi urobil rovno do pusy.
Všetko som to prehltol a oblizol si pery.
Yukkine sťažka dýchal a vyzeral, že chce zomrieť.
,,Yukkine," pomaly sa na mňa pozrel. ,,Už…" nahol som k jeho uchu. ,ťa niekto pripravil o nevinnosť?" spýtal som sa. Pozrel som sa na jeho tvár. Bol celý červený.
,,N-nie…" zašepkal.
,,Dobre, budem nežný."
Čo sa týka tohto, nikdy som sa to nikoho nespýtal a ani som nebol nežný, ale on… vyzeral tak jemne, ako keby sa mohol aj po malým dotykom zrútiť.
Preto budem jemný, ale len naňho.
Prstom som obkrúžil jeho otvor a pomaly som doňho vnikol jedným prstom. Pomaly som ním pohyboval, aby som ho pripravil. Nepoddal sa tak rýchlo, no po chvíľke sa trošku uvoľnil. Pridal som aj druhý prst, následne tretí a štvrtý.
Vytiahol som ich a špičkou môjho mužstva som sa otrel o jeho vstup. A v tom…
*Yukkine*
Zavzdychal som.
Nie!
To je zlý sen!
,,Ale, ale. Vidíš, nie je to také ťažké." chcel som sa niekde prepadnúť a nikdy stadiaľ nevyliezť, taká potupa.
Prenikol do mňa až po koreň.
Kričal som.
A asi aj plakal.
,,Ššššš, Yukkine-kun." zašepkal som mi do ucha. Zaťínal som zuby.
Po chvíľke to bolo celkom príjemné.
Pohol som sa a mne z úst vyšiel ďalší vzdych.
Ten hlúpy vzdych bol ako spúšťač. Vzdychal som ako zmyslov zbavený.
Chytil som ho pevne okolo krku.
,,Y-Yato!" zavzdychal som mu do ucha.
Začal ma uspokojovať v rytme svojich prírazov.
,,Y-Yato j-ja už d-dlho ne-vydržím…" dostal som zo seba.
,,A-ani ja." vyvrcholil som a moje sperma zostalo na mojom aj na Yatovom bruchu.
Hneď na to vyvrcholil Yato, a rovno do mňa.
,,Yato!" zakričal som na celý dom. Vystúpil zo mňa. Bol som naozaj unavený.
,,Cítim sa ako kurva…" zašepkal.
,,Neboj sa." objal ma a ja som si položil hlavu na jeho hruď. ,,Nikomu ťa nedám. Si len môj." jemne som sa usmial.
_______________________________________________

Ps: Tu máte ešte aj komentár od Yuki, ktorej som to posielala na mail
Pre Boha!! Nieee! Toho Yata tak chytiť do rúk. Dúfam, že ho Yukkine zbije alebo čo a zmizne odtiaľ.