Dark Changes 10.

7. ledna 2016 v 13:18 | Yuki |  Spoločné poviedky

Dark Changes 10.

Okej, po veeeeľmi dlhej dobe sem pridávam ďalšiu kapitolu. Užite si ju.


*Yuki*
,,Nami?" preťal môj hlas brutálne ticho. Poobzerala som sa okolo seba. Ležala som na chladnej mramorovej dlážke. Točila sa mi hlava a netušila som kde sa nachádzam.
Začula som hlasy: ,,Prosím, Mogaya, nechaj ich na pokoji!" mumlavý a tichý hlas.
,,Ale zlatko, neverím, že ti na nich záleží! Taký odpad ako oni, komu by chýbali?" druhý, ostrejší a silnejší hlas.
,,Mne!" zakričal prvý hlas. Vystrašene som sa postavila. Na konci miestnosti stála tučná žena v bielo - šedom kimone, s bielymi vlasmi stiahnutými do copu a veľkými čiernymi rohami. Oproti nej stála malá postava v čierno - bielych šatách...Akira.
,,Akira!" vykríkla som a bežala k nej.
,,Huh? Čo to -!" nedopovedala, lebo tučná pani jej skočila do reči: ,,Ale, ale Shiyokiho potomok sa konečne ukázal!" zasmiala sa a blížila sa ku mne.
,,S-Shiyokiho potomok?" zakoktala som v šoku z toho, že pozná meno môjho praprapraprapra otca.
,,Áno, počula si dobre. Ty a tá tvoja sestrička, hmmmm "
,,Nami!" zavrčala som, no nechala ju hovoriť.
,,Áno, tá. Obidve ste potomkovia môjho otca. Vo vašich žilách vám prúdi jeho krv. Jeho zradcovská krv!" poslednú vetu zakričala, a rýchlou chôdzou sa ku mne približovala.
,,Tento chlap " - opovrhlivo si odpľula- ,,Je hanbou nášho klanu. V jeho mladých rokoch nás opustil a začal sa chovať ako... Barbar. Zabíjal Sakuzenov, takých ako on. Len tak! Musel proste zomrieť. Tak, ako teraz zomrieš ty a tvoja chutnučká sestrička."
,,Už nikdy si neber nášho otca do tej svojej odpornej papule!" vykríkla som so slzami v očiach. Mogaya sa len zasmiala a vrhla sa po mne. Uskočila som, no Akirin naliehavý výkrik mi napovedal, že sa na mňa chystá znovu.
,,Yuki, počúvaj!' kričala Akira a pribehla ku mne.
,,Je tu jeden spôsob, ako ju môžeš zabiť. Vo mne je meč, ktorý zo mňa môžeš vybrať len ty, alebo Nami." šepkala mi, kým som pobehovala po miestosti v snahe ukryť sa pred tou šialenou ženou.
,,Super, tak mi ho daj!" povedala som podráždene.
,,No, vieš..... On je vo mne, čiže...."
,,Čiže čo?! Sakra, už mi ho prosím ťa daj!" zakričala som na ňu. Mogaya ma sotila na druhú stranu miestnosti. Z hlavy mi tiekol pramienok krvi a všetko bolo akési rozmazané.
,,Yuki, rýchlo, potiahni ma za ruku!" zakričala Akira a čupla si ku mne. Inštinktívne som ju potiahla za ľavú ruku. ,,Silnejšie, takto to-" vetu nedokončila, lebo zvreskla od bolesti. Bála som sa o ňu, no Mogaya sa blížila a tak som potiahla silnejšie.
,,Prepáč!" zašepkala som, keď som v ruke namiesto jej ľavej ruky držala dlhý strieborný meč. Rozbehla som sa tackavo dopredu. Hlava mi trešťala a nohy ma nepočúvali, no vedela som, že je to moja jediná šanca. Mogaya sa na mňa vrhla, no ja som bola rýchlejšia. Z celej sily som jej prepichla hrudník. Jej démonské oči jej od prekvapenia skoro vypadli z jamiek. Myslela som si, že som ju zabila. No mýlila som sa. Mogaya si vytiahla meč z hrude a chrapľavo sa zasmiala. Tvár sa jej začala roztápať. Stužka z kimona jej spadla na zem.
,,Ešte sa uvidíme!" zašepkala zlovestne a roztopila sa. Jej pozostatky boli len hustá kašovitá hmota.
,,Poď Akira, vypadnime odtiaľto. Nami na nás určite čaká!" prudko som vydýchla a otočila sa. No Akira sa nehýbala. Ležala v mláke krvi bez ľavej ruky zo sklenným pohľadom.
,,Akira....!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama