Len môj 3

7. ledna 2016 v 16:23 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Len môj 3 (Tak to bude lepšie)
*Yukkine*
,,U-um." postavil sa a so mnou v naručí išiel asi do kúpeľne.
,,Č-čo robíš?"
,,Musím ťa umyť, ale aj seba. Tak sa ma pevne drž, dobre."
,,U-um."
,,Povedz Yukkine," začal, kým skúšal teplotu vody rukou. ,,Nenávidíš ma?"
,,Asi trochu. Práve si ma znásilnil, to je dobrý dôvod. Ale," zaboril som mu hlavu do ramena. ,,je to lepšie ako doma, čiže ti asi odpúšťam. Aj keď… neviem"
Opatrne ma položil do vane a sadol si predo mňa. Na ruku si naniesol šampón a rýchlo si umyl hlavu.
,,Chvíľočku," povedal a keď umyl seba, nahol sa ku mne. Na hlavu mi dal nemalé množstvo šampónu a rozotrel ho.
,,Tak ponižujúce…"
,,Sám by si aj tak ne nedokázal spraviť," zasmial sa.
,,Um," keď ma umyl zobral ma na ruky a nahého ma položil na posteľ. Už-už chcel odísť.
,,Zostaň tu, prosím," povedal som a on sa na mňa otočil. ,,Keď už si ma pretiahol…"
*Yato*
Usmial som sa a ľahol som si vedľa neho. pevne som ho objal a on mi zaboril hlavu do hrude.
Pohladil som ho po chrbte, no zasekol som sa.
Na chrbte mal jazvu. Nie tak veľkú, ale bola skôr hlboká.
,,Čo je toto?"
,,Čo?" nechápal.
,,Tá jazva. Z čoho ju máš?"
,,To je jedno. Chcem spať," povedal a ja som sa ho pomaly položil.
*Yukkine*
Po tvárach mi stiekli slzy.
Cítil som sa hrozne. Chcem som sa postaviť, ale telo ma odmietalo poslúchať. Všetko ma bolelo.
Síce to nebolo tak hrozné no… nechcel som to takto!
,,Už… ťa niekto pripravil o nevinnosť?"
Prečo sa to pýtal? Nie je to jedno? Aj tak o mne zajtra nebude vedieť. Ticho som zavzlykal.
,,Sakra," pomaly som otočil hlavu. Yato zaspal. Pomaly som sa postavil.
Musel som sa oprieť o stenu. Všetko ma bolelo. Ponachádzal som si oblečenie.
,,To, čo som povedal bola sčasti pravda, ale," po tvári mi stiekli ďalšie slzy. ,,aj tak ho nenávidím." rýchlo som sa obliekol a vyšiel z jeho domu.
Sadol som si do najbližšej uličky a rozplakal sa ako malé decko. Nechcel som ísť domov a ani k nemu.
Moje vzlyky sa ozývali prázdnou ulicou. Triasol som sa.
,,Prečo? Čo som komu kedy spravil?" spýtal som sa.
Stále som na sebe cítil jeho dotyky. Jeho dych, jeho všetko.
Chcel som zabudnúť no všetko mi ho pripomínalo
Chcel som umrieť. Hneď na mieste.
Postavil som sa, zašiel do nejakého obchodu, ktorý mal ešte otvorené, kúpil alkohol a išiel domov, kde to nebolo o nič lepšie.
*Yato*
Keď som sa zobudil, Yukkine vedľa mňa nebol. Jeho oblečenie tu už nebolo.
,,No, asi som to prehnal." povedal som a postavil sa. Zašiel som do kúpeľne a pozrel sa do zrkadla. Moje vlasy vyzerali ako po výbuchu, doslova.
,,Ale," ponaťahoval som sa. ,,Vážne Yato," chytil som sa za hlavu. ,,čo tým chceš docieliť?" opýtal som sa.
Obliekol som sa a išiel som do koly. Chcel som zostať doma, no… chcel som ho vidieť. Vedel som, že aj keď povedal, že mi "odpúšťa" neodpustil mi.
Vošiel som do triedy.
Videl som, že Yukkine sa stále mrví na mieste, akoby ho niečo bolelo.
Samozrejme.
Aj keď som bol jemný, stále to bolo jeho prvé. Mal radšej zostať doma.
Sadol som si vedľa neho.
,,Y-Yato…" zašepkal.
,,Mal si zostať doma." povedal som a oprel sa. ,,Povedz, nenávidíš ma? Chcem úprimnú odpoveď." dodal som.
,,Um," prikývol.
,,Tak to bude lepšie."
****************************************************************
Pesnička, ktorá sa mi k tomu hrozne hodí. A tí, ktorý nemáte radi rock, alternative-rock, tak nepočúvajte
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akira-san Akira-san | 9. ledna 2016 v 16:30 | Reagovat

Bože! Bože! Bože! To je skvelé! Už už nech je ďalšia kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama