Angel of Darkness 3

11. dubna 2016 v 20:01 | Nami |  Angel of Darkness
Ok tretia kapitola, užite ju.
PS: Nedá sa mi pridať obrázok, blog.cz hold blbne

Sklopila som hlavu a ticho si povzdychla. Bála som sa. Chcem zmeniť svet, no neviem ako.
Je jednoduché povedať, že zmením svet, zmeniť ľudí na dobrých, no ja stále zabúdam nato, čo mi povedali, že svet nie je taký jednoduchý a krásny.
,,Takže, ty si Nami? Áno? Ako to, že si spadla na Soka, chcem odpoveď, teraz." povedala Hisi a ja som odvrátila pohľad.
,,Neuveríš mi."
,,Chcem odpoveď, tak mi ju daj!" povedala prísne, no ja som sa na ňu usmiala. Čo ju asi rozhnevalo viac, než to, že jej nechcem dať odpoveď.
,,Nechaj to tak, Hisi, je to jej vec." povedala Yuki a zamračila sa na ňu.
,,Keďže to hovoríš, znamená to, že vieš prečo spadla a čo je zač. Požadujem odpoveď."
,,Nedám ti ju."
Povzdychla som si a prišla som k Yuki.
,,V poriadku. Ja jej to poviem." Yuki prikývla. ,,Ale bojím sa, že krídla sa mi už viac neukážu." nadýchla som sa. ,,Som Anjel a hneď potom, ako nebo padlo, som prišla sem, na Zem. Môj pôvodný plán bolo ísť späť do neba a zachrániť ich, lebo som si myslela, že sa začnú diať hrozné veci, ako nenávisť, klamanie a znovuzrodenie všetkých hriechov. Ale potom mi Soko povedal, čo sa naozaj deje. Aký je svet a aký sú ľudia. My sme sa mýlili a padlí mali pravdu. A práve teraz je možné, že už som takzvaný "pravý padlý" čo znamená, že sa mi krídla už nikdy neukážu, skôr alebo neskôr, budem obyčajný človek, ako ty, Soko, či Yuki." na jej chladnej tvári sa objavil prekvapený výraz. ,,Nie, nežartujem. Hovorím pravdu." usmiala som sa a ramená mi poklesli.
Do pľúc som nabrala vzduch, lebo som to celé povedala naraz.
,,To snáď nie…" ešte stále sa tvárila prekvapene, no hneď na to sa zatvárila opäť vážne.
,,Nerob si zo mňa dobrý deň! Nie som taká hlúpa, aby som tomu uverila. Za to, že ti uverili Soko a Yuki, tak neznamená, že ti uverím aj ja!"
,,Vedela som to. A viem, že mi neuveríš nikdy. No, toto je moja odpoveď."
,,Zmeň ju."
,,Nezmením." krátko ticho zavrčala, otočila sa na päte a zmizla vo dverách.
,,Páni, taká rozčúlená nebola asi nikdy." povedal Soko udivene.
,,Hihi," zasmiala sa Yuki. ,,Chcela som vždy vidieť tú jej hrdú tvár, ako sa topí v hneve."
,,Nie ste… rodina?" spýtala som sa.
,,Sme!" otočila som sa a vedľa mňa bolo dievča s čiernymi vlasmi a fialovými očami.
,,Ale takéto pošťuchovanie a škodoradosť…"
,,Hehe, tí, ktorí v sebe majú dôveru, sú priatelia, tí, ktorí spolu zápasia, sú rivali, ale len vtedy, keď sa to spojí, vtedy sú to najlepší priatelia, alebo rodina! V našom prípade."
Tak malá a pôsobí tak dospelo.
,,Ach, ja som Yue! Rada ťa spoznávam!"
,,Aj ja teba," usmiala som sa an ňu.
,,Takže ty si Anjel?" spýtala sa a trochu sa zasmiala.
,,Hej, viem, znie to… neuveriteľne, ale je to tak."
,,Páni, anjelov som vždy obdivovala a myslím si, že z tých nadprirodzených bytostí, sú tí najkrajší."
,,M-myslíš?" asi som sa červenala. ,,Tak teda… ďakujem."
,,A v knihách sa písala, že hráte na harfy a…" zasmiala som sa.
,,Harfy?! Haha (smiech), to sme v živote nerobili!" smiala som sa ďalej.
,,Ua! Knihy mi prvýkrát klamali, to je nefér!"
,,Nie vždy je život fér…" zašepkala som si pre seba a smutne sa usmiala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama