Angel of Darkness 7

14. června 2016 v 20:01 |  Angel of Darkness
Zhlboka som sa nadýchla a postavila som sa. Takmer som spadla, telo ma odmietalo počúvať.
,,No tak, telo, rob to, čo chcem ja." povedala som rozhnevane. Neviem, či mali moje slová nejaký dopad alebo som sa s tým jednoducho zmierila, lebo opäť som sa mohla postaviť.
,,Aspoň jedno dobré znamenie."
,,Nami?" Yuki otvorila dvere. ,,Ach tu si. Poď, večera je na stole. Čakáme len na teba." usmiala sa a ja som jej úsmev nemotorne opätovala. ,,Soko mi hovoril, že si stretla toho padlého, je to pravda?"
,,Um, je. A bojím sa." povedala som a Yuki ku mne prišla. Chytila ma za plecia a povedala:
,,Neboj sa, bude to v poriadku, sme tu s tebou."
,,Um, viem. Sme priatelia, však?"
,,Nie, nie sme. Sme rodina." usmiala sa a aj som sa tiež usmiala.
Zišli sme po schodoch. Všetci čakali za stolom a nikto ešte nezačal jesť.
,,Prepáčte mi, že ste na mňa museli čakať." povedala som ticho.
,,Nie, nie. V poriadku, ale teraz si poď sadnúť, som hladný." zamrnčal Izumo a ja som kývla.
Sadla som si za stôl a všetci sme sa pustila do jedla.
,,Deje sa niečo, Nami?" spýtal sa ma Izumo, pozerajúc sa na mňa.
,,N-nie, nič, len sa zamyslela, nad budúcnosťou a nad tým, čo bude."
,,Nemusíš vedieť, čo príde zajtra, to ti nezabráni žiť dnešok naplno." povedal a dopil pohár vody.
Prikývla som a naďalej jedla svoje jedlo. Izumo má pravdu. Budem žiť svoj život naplno, pokiaľ budem môcť.
Keď sme dojedli, väčšina sa rozpŕchla. Sasori šiel do obchodu, potrebuje si dokúpiť veci na jeden projekt, čo robí, Hisi sa zavrela do izby, ani sa na mňa nepozrela, Izumo si išiel ľahnúť, lebo ho rozbolela hlava, Soko zostal v obývačke a ja som sa s Yuki zavrela do jej izby.
,,Povedz, čo chceš spraviť pre zmenu sveta?" opýtala sa ma.
,,Niečo ma napadlo, keď sme odchádzali z knižnice. Požičiaš mi svoj mobil?"
,,Um, jasné." podala mi ho. ,,Vyzerá to tak, že si sa už o našom svete dačo naučila."
,,Hej, aj keď som čítala o Anjeloch, čítala som si aj o niektorých "moderných veciach", takže sčasti viem tie základné veci. Ach, tu to máme." ukázala som jej to, čo som hľadala.
,,Kage? Čo je to?"
,,Je to akási internetová skupina, ktorá je skrytá v tieni a nikto nevie, načo slúži a nikto nevie, či je dobrá alebo zlá, ale ľudia z tej skupiny sa snažia pomáhať, tak som sa tam rýchlo prihlásila a napísala tam toto: Keďže nevieme, čo presne robiť, čo tak pomôcť zmeniť svet k lepšiemu? Dostala som po väčšine pozitívne ohlasy, takže to vyzerá, že v ľuďoch je ešte stále dobro."
,,Hej je. A keď toto celé skončí, ukážem ti, ako to u nás chodí, Starec budem určite rád, keď sem zavíta niekto nový!"
,,Hej, keď to celé skončí… úplne…" zašepkala som.
,,Huh?" pozrela sa na mňa.
,,Ach, nič, nič!" zasmiala som sa.
,,Vážne?" pozdvihla obočie.
,,Um! Všetko j úplne v poriadku! Úplne, úplne!" smiala som sa ďalej, ale ju to nepresvedčilo.
,,Čo sa deje?" tento krát nasadila taký chladný tón, až mi z toho prešiel mráz po chrbte. Nadýchla som sa a prehltla som hrču, ktorá sa mi začala robiť v hrdle.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 19. června 2016 v 21:26 | Reagovat

až príliš na nej vidno, že niečo s ňou nie je v poriadku, aspoň podľa mňa. Možno preto, že mám kamarátky psychologičky,ešte aj to sa na mňa lepí :D inak, som rada za kapitolku, dúúfam, že pridáte skoro :) a určite je iné riešenie, než smrť, aj keď za zásterkou obety. :) (dokelu, vidím, že tu komentujem len vtedy, keď mi hrabe... a potom to aj tak vyzerá :D ) a v dlhších kapitolách sa lepšíte :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama