Tieň 1

23. června 2016 v 23:32 | Nami |  Poviedky
Tieň 1
Ehm, takže toto vzniklo, keď som čítala creepypasta, vlastne, asi desať, ak nie viac a napísla som to len tak, z nudy. Uvidím, či to bude mať dobré ohlasy.
Bye-bye
Sedela som v kúte izby a dívala sa von oknom.
,,Hej, zlato-očko! Poď sem!" zakričalo sa mňa jedno dievča ja som si odfúkla premeň vlasov z vlasov.
,,Mám zlato-hnedé oči, a som Nami!" povedala som a ona pretočila očami.
Už len kvôli očiam a menu som bola od malička šikanovaná ľuďmi, ako bola ona. Skeptickými a cinickými ľuďmi.
,,To je jedno, poď sem!" povedala a ja som sa neochotne udvihla.
,,Čo sa de-" do rúk mi strčila kôš s prádlom.
,,Ďakujem, že to za mňa operieš!" povedala a zmizla. Odfrkla som si a zišla do práčovne. Pozrela som sa na hodiny a povzdychla sa.
,,Ak to nedám prať teraz, nahúkajú do mňa." otvorila som práčku a dávala tam oblečenie a plachty. Zavrela som dvierka, dala som tam aviváž a išla hore po schodoch.
Hore z poschodia som započula poschodie, tak som po ňom rýchlo vybehla.
Oči sa mi rozšírili hrôzou.
Deti okolo mňa pobehovali s krikom a plačom a nabádali ma, aby som utekala tiež, no nohy sa mi jednoducho nechceli pohnúť. Dívala som sa na to, ako tieň zdvihol do výšky dievča, Grace, ktoré si zo mňa spravilo slúžku na pranie.
Kde sú sakra tie opatrovateľky, keď ich človek potrebuje!?
,,Pomôž mi..." zašepkala, no ja som sa nedokázala pohnúť. Jej telo bezvládne spadlo na zem a tieň sa premiestnil do stredu izby, kde sa krčili malá, šesť-ročná Lily. Rozbehla som sa.
Už nikto neumrie!
Keď sa k nej načahoval, postavila som sa pred ňu.
,,Nedotkneš sa jej!" zakričala som a rozpažila som ruky. Tieň sa zastavil a načiahol sa k môjmu lícu. Tieň začal naberať tvar a pomaly sa menil na ruku, od ktorej sa začalo meniť celé telo.
A až potom som si uvedomila, že predo mnou stojí chlapec.
Mohol mať trinásť, maximálne štrnásť, ako ja.
Prekvapene sa na mňa díval, rovnako, ako ja na neho.
,,Kto si?" spýtali sme sa naraz.
Možno, že by sme aj odhalili svoju totožnosť, keby na sme nepočuli, že z poschodia bežia opatrovateľky.
Premenil sa na tieň a za pomoci okna ušiel na ulicu.
,,Možno ide do ďalšieho sirotinca..." povedala som ticho a potom sa pozrela na Lily, ktorá sa an mňa prekvapene pozerala. ,,Už je to v poriadku, už ti nikto neublíži..." usmiala som sa.
Pribehli k nám opatrovateľky a začali sa nás pýtať, či sme v poriadku. Keď našli mŕtvu Grace, zhrozili sa.
,,Kto to urobil!?" opýtala sa opatrovateľka Anett.
,,Tieň..." povedala ešte stále na smrť vystrašená Lily.
,,Bol to nejaký chlapec, mal na sebe plášť, takže som mu viac do tváre nevidela." zaklamala som.
,,Chlapec, ktorý zabíja dievčatá? Ne-neodpustiteľné!" povedala Anett a ja som sa usmiala.
,,Hej, máte pravdu. Asi."
Pozrela som sa von oknom a stále som mala pocit, že ma sleduje. Usmiala som do temnoty a išla na izbu, bez ohľadu na to, aby som zamyslela nad tým, či ten neznámy príde alebo nie. A ak by prišiel, uvítala by som ho.
Celú noc sme zostali hore. Každá jedna nedokázala zavrieť oči.
Kým ostatné zo strachu, ja zo vzrušenia. Po tých dlhých rokoch, čom s sirotinci sa to odohralo niečo také.
Umrelo dievča, ktoré som z celej duše nenávidela a videla som chlapca, ktorý mal tú istú podstatu, ako ja.
Tiene.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 17. srpna 2016 v 21:15 | Reagovat

júú, to je dobré :) a ja milujem zlaté oči, sú také neobyčajné, rovnako aj zelené... akurát ja mám hnedé (závidím ostatným očiam).... A tieň sa mi páčil :3
byť Nami, tak jej vrátim ten kôš, nech si to vyperie sama, čo je taká hlúpa alebo slabá, že to nevie vyprať? Pche! :D teším sa na ďalšiu časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama