Říjen 2016

Mesto 4

30. října 2016 v 13:14 | Nami |  Poviedky
Yay, ďalšia kapitola. Budem ich postupne pridvať, aj keď to tu asi nikto nečíta, ale tak čo, nom.

,,Kto môže byť ten Wind?" spýtala som sa a postavila som sa. ,,Demon je Ruby. Butterfly je Maya a Shooter je Jane. Tak," sadla som si za počítač. ,,kto je sakra Wind!?"
Ak som niečo dokázala zistiť a nevedela som to, štvalo ma to. Vyhľadala som IP adresu, ale vyzeralo to tak, že to bol len nejaký počítač v kaviarni.
Prečo by niekto vstupoval do tejto miestnosti len kvôli tomu, aby sa pozdravil a potom odišiel!?
Naštvane som klopala prstami o stôl a prechádzala si osobné správy užívateľov, či si s ním niekto nepísal.
A pozrime sa!
Butterfly si s ním písala, no nič sa nedozvedela.
,,Nuda…" povedala som a vzdychla si. Oprela som sa o kolieskové kreslo a pozrela sa von oknom. ,,V meste je vcelku rušno…" zamumlala som, keď som bola počula ďalšie dve policajné autá a sanitku. Zobrala som do ruky mobil a našla v mobile jedno číslo.
,,Ach prepáč, neruším ťa?" opýtala som sa.
,,Nie, čo sa deje?" opýtal sa.
,,Nič zvláštne. Len či by sme sa nemohli stretnúť, musím si niečo overiť,"
,,Dobre, kde a kedy?"
,,U mňa dom asi tak, za hodinku," povedala som zvesela a zrušila hovor. ,,Je to zaujímavé. Ešte viac zaujímavejšie než som si myslela." uškrnula som sa a prišla som k šachovnici a koňom vyradila kráľa. ,,Šach-Mat,"
Dal som si mobil do vrecka a premýšľal nad tým, čo by odo mňa mohla chcieť.
Mám zlý pocit, že chce, aby som si s ňou zahral šach. A chce si overiť len to, či ma ešte stále nedokáže poraziť. Zaklopal som na dvere a zívol.
Dnes bol vyčerpávajúci deň.
Zabiť jedného človeka nie je len tak, aj keď ho v skutočnosti zabila bomba.
,,Je otvorené!" ozval sa zvnútra hlas a ja som vošiel. Všimol som si, že sedí na gauči a pred ňou je šachovnica.
Vyradila kráľa.
Toto nie je dobré.
,,Zamkni, prosím." požiadala ma, ja som zamkol a sadol si pred ňou. ,,Tvoj kráľ padol, čo s tým hodláš spraviť?" zasmiala sa a ja som si povzdychol.
,,No tak, Mia, o tomto sme už diskutovali, nemôžem ma zavolať len tak, kvôli tomu, aby sme si zahrali šach."
,,Ale prišiel si, takže sa ťa ešte predtým, než začneme, musím niečo spýtať." povedala a začala ukladať figúrky na pôvodné miesta.
,,Čo také?"
,,Povedz, vstúpil si dnes, do nejakej chatovacej miestnosti?"
,,To je všetko?"
,,Je to dôležité!" povedala stroho a ja som prikývol.
,,Vedel som, že budeš písať nejaké tie dramatické blbosti, takže ťa vďaka tomu mohli nájsť a je dosť možné, že už začali hackovať tvoj počítač," povedal som a keď poukladala všetky figúrky, pohol som svojím pešiakom o dve polia dopredu.
,,Tak to majú smolu," povedala pohla prvým pešiakom o jedno pole.
,,Huh?" pozrel som sa na ňu, kým som hýbala dámou o tri polia.
,,Všetko mám v normálnych vytlačených spisoch," objasnila mi to.
,,Hmm," dostal som zo seba a vyradil jej pešiaka dámou.
,,Nepozorný," zasmiala sa a vyradila mi dámu vežou. Vzdychol som si a pretočil očami.
,,Je to všetko?"
,,Ani nie," povedala a jemne ťukla do svojho kráľa, ktorý spadol. ,,Chcem uzavrieť mier."
,,Ty a mier?"
,,No ták, Ryan, vieš, že keď niečo sľúbim, tak to aj dodržím."
,,O tom nepochybujem, len pochybujem o tom, že sme jediní, s ktorými uzatváraš dohodu." premeral som si ju a Mia opäť napravila svojho kráľa.
Nevzdáva sa.
,,O tomto sa predsa nebavíme, nie?" usmiala sa a posunula kráľa dopredu.
,,Takže mier, čo?"
,,Na ako dlho?" zasmial som sa.
,,Na tak dlho, ako mi to bude vyhovovať, na dlhšie nie. Čo mám z mieru, keď mi nebude vyhovovať?" objasnila mi. ,,Vieš Ryan, trochu si ma sklamal," povedala vyradila môjho kráľa. ,,Šach-Mat."
,,Ešte stále ťa to trápi, že? Že som sa vtedy nepridal k tebe,"
,,Divíš sa mi? Dúfala som, že keď sme boli do seba pobláznení pôjdeš so mnou, ale ty nie. Chcel si pracovať pre dobro a teraz," pokrčila ramenami. ,,sa z toho vykľula vražedná organizácia, ktorá zabíja všetkých nepohodlných ľudí, hnusné nemyslíš? A nemôžeš od nich ani odísť, inak ťa zabijú."
,,Tomu sa nedá pomôcť," mykol som nezaujato plecami. ,,Čo sa stalo, stalo sa."
,,Vieš, Ryan, ja som do teba ešte stále blázon." povedala a zabodla do mňa pohľad, ktorý mohol byť pre iných chladný, no ja som tam stále videl všetky city.
,,Čo tak zrazu?"
,,Len tak. Aby si to vedel." postavil som sa a prišiel k nej. Dal som jej jeden prameň vlasov za ucho a sklonil som s ak nej.
,,Ja taktiež, no ty vieš, že nemôžeme. Ale," oddialil som sa z čoho nevyzerala, zrovna dvakrát nadšená. ,,ak s nami udržíš mier dostatočne dlho a začnú ti dôverovať, možno, ale vážne len možno, sa mi k tebe dovolia pridať." povedal som a Mia sa šťastne usmiala.

,,Budem sa snažiť."

Mesto 3

29. října 2016 v 13:02 | Nami |  Poviedky
Okej, okej. Fajn, gratulujte mi, už nie som zmätená! Táto poviedka má už nejaký dej, aj keď v tejto kapitole ešte nie, ale asi tak od štvretej sa to začína vyvíjať, ale len postupne, hádam to niekto bude čítať, huh.
Mohla by som poprídavať aj Angel of Darkness, ale neviem, kde to mám, musím to nájsť a doprídvam to, hoci nie som s koncom spokojná, pretože to bolo upravené kvôli škole. Nom, to je všetko, bye bye.

,,Čo by som mala tak podniknúť?" opýtala som sa a pozrela sa von nemocničným oknom. ,,No, asi nič." do ruky som si zobrala mobil a začala som sa na ňom hrať. Po chvíľke prišla sestrička a povedala, že mi musí vymeniť obväzy.
Prikývla som a položila som si mobil na stôl vedľa postele.
Všetko to hrozne bolelo, ale nevydala som zo seba ani hlásku.
Vážne, som pekne nešikovná, keď spadnem dole schodmi a potom prepadnem skleneným oknom na konci schodov.
Ďakujem Bohu, že som bola na prvom poschodí a pád mi "zmäkčila" nejaká čierna dodávka, ktorá stála rovno pod oknom.
Mám polámané dve rebrá, škrabance a vyvrtnuté zápästie. Ten chalan, čo bol v dodávke mi zavolal sanitku.
Keď mi dokontrolovala zranenia, s popriatím pekného večera sa vytratila. Do ruky som zobrala mobil a išla do jednej chatovacej miestnosti.
V našom skupinovom chate si písalo pár ľudí, tak som sa pridala.
Y: Počuli ste to? Vybuchla bomba!
Ja (Butterfly): Kde prosím ťa!?
Y: Vybuchol byt na ulici Arashi, ale neviem, aké číslo
Ja: Boli ranení?
Y: Hej, nejaký chalan
Táto osoba, ktorá sa skrývala pod nickom Y, vedela všetko, čo sa v meste deje, takže vďaka nej som mala prehľad o všetkom.
Shooter: Ja som ho videla
Y: Fakt?
Shooter: Hej, chalan si to pekne schytal! Bol dosť doráňaní.
Ja: Chudák chlapec
Demon: Ja som po ňom dnes hádzala veci
Y: To sa dá od teba čakať
Demon: Sklapni
Y: Milá, ako vždy
~Wind vstúpil do miestnosti~
Wind: Zdravím
Y: Ale, ale. Po dlhejdobe k nám zavítal niekto nový.
Podivila som sa tomu. Okrem Y som vedela totožnosť všetkých v tejto chatovacej miestnosti, ale o Wind-ovi som ešte nepočula.
Napísala som mu osobnú správu.
Ja: Um, kto si?
Wind: Nikto
Ja: Niekto musíš byť
Wind: Nie vždy musí byť niekto niekým
~Wind opustilmiestnosť~
Y: Opustilnás. To je kruté. Mojesrdce, myslím, žeumieraodžiaľu!
Demon: Neprežívaj to tak
Shooter: Vážne, kto to bol?
Ja: Nikto
Demon: Asi to necháme tak, radšej. Mám z toho husiu kožu
Ja: Tak ja pôjdem. Bye Bye
Odhlásila som sa a položila na nočný stolík a počula som, že sem niekto ide. Dvere sa otvorili a dnu vošiel jeden doktor a sestrička, ktorá tlačila posteľ na kolieskach.
,,Na tri." povedal doktor. ,,Raz, dva, tri!" na tri ho položili na posteľ vedľa tej mojej. ,,Dobre. Och, slečna, prepáčte, nevadí Vám, keď tu bude?" opýtal sa ma doktor a ja som pokrútila hlavou.
,,Čo sa mu stalo?" opýtala som sa.
,,Zasiahol ho výbuch. Je zázrak, že žije." povedal a ja som prikývla. Sestrička ho ešte napojila na infúzie a spolu s doktorom odišla.
Opatrne som sa postavila a prišla k jeho posteli. Bol celý zaobväzovaný, trochu mi pripomínal múmiu.
,,Chudáčik." zašepkala som. Potom mi niečo napadlo. ,,Nie je to ten, o ktorom hovorili?" opýtala som sa samej seba.

...ehm...

23. října 2016 v 14:32 | Nami |  Keci
Och, aký to originálny názov
Nevedela som, ako to nazvať, ale chcem sa vám najskôr ospravedlniť, ale nestíham
Tento rok sa hlásim na bilingválne gymnázium (francúzske a španieskeň a rodičia chcú, aby som obmedzila písanie a zamerila sa hlavne na matiku (z ktorej som tak tupá, až to nie je možné) a slovinu, plus na preklady mojej poviedky do angličtiny.
Boha má desať strán a ja to mám celé prekladať, sama?
No nič, pokúsim sa poprídavať všetko, čo mám, ale ako to tak vidím, skoro nikto sem nechodí, ale nevadí. Ja to tu budem pridávať, ako úplný debil
Okej
Majte sa