I am with you... forever

17. ledna 2017 v 17:40 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Yay! Dlho tu nebol článok v tejto rubrike, že? Čo je divné, keďže yaoi a shounen-ai milujem...
To je jedno. Je to na pár KuroKenz anime Haikyuu, neviem, či sa tu nájde niekto z mojich SB, kto toto anime videl, ale ak hej, tak za kždý koment a názor (bez komentárov tipu že je to nechutné) budem rada
Betareaderka: Renča K.
Plus jej Tumblr: http://reblackk.tumblr.com/

*Kenma*
Tréning nám skončil a akurát som sa prezliekal, keď ku mne prišiel Kuroo.
,,Kenma," oslovil ma a ja som vedel, že sa niečo deje.
,,Deje sa niečo?" spýtal som sa na rovinu a on sa nervózne usmial.
,,Tréner chce, aby som s ním ešte dačo vybavil, takže choď domov bezo mňa, okej?"
,,Jasné," kývol som.
,,Kenma?" pootočil som hlavu. ,,Pôjdeš autobusom?" kývol som.
,,Nezahľaď sa veľmi do tých svojich hier, dobre?" usmial sa a ja som pretočil očami.
,,To sa nestane," zamumlal som, zobral si tašku a išiel k zastávke. Zívol som a zamrkal. Kuroo si zrovna dnes musel povedať, že si dáme kondičný tréning. Sám vie, že sa z týchto vecí rýchlo unavím. Autobus prišiel a ja som do neho nastúpil. Sadol som si vzadu na voľné miesto a do rúk som si zobral mobil kde som ešte stále nemal prejdených pár levelov.
Autobus zastal a ja som sa pozrel von oknom.
,,Huh? dostal som zo seba. ,,Tu to nepoznám," dostal som zo seba a rýchlo sa postavil.
,,Chlapče," oslovil ma autobusár. ,,Toto je posledná zastávka, vystúp." povedal a otvoril dvere.
,,Ale ja som zabudol vystúpiť a-"
,,Počkaj si na ďalší autobus," povedal a ja som bol nútený vystúpiť. Vzdychol som si a prišiel k rozpisom autobusov. Ako som si mohol myslieť, ďalší ide približne o hodinu.
,,Ale, ale... Stratil si sa? Máme ti pomôcť?" počul som za sebou oplzlý hlas a rýchlo sa otočil. Za mnou stáli traja muži a aj v prítmí, ktoré bolo vďaka pouličnej lampe, som mohol vidieť, ako sa uškŕňajú.
,,N-nie… Vďaka…" povedal som a o krok cúvol.
,,Toto nie je dobré, čo mám robiť?!"
Prudko som sa otočil a rozbehol sa, keď sa ma jeden z nich pokúšal dotknúť. Zahol som za roh a vybral mobil.
*Kuroo*
Doriešil som s trénerom pár záležitostí, ohľadom sústredenia s Karasuno, Fukurodani a Aoba Johsai. Prišlo jedno dievča s tým, že má zariadené aj ubytovanie a ja telocvičňu, ktorá je dosť veľká, aby sa tam mohli hrať dva zápasy. Nemal som prečo nesúhlasiť, len sme museli vybaviť, či sa všetkým dá prísť na určitý termín.
,,Počkajte, ešte zavolám Kenmovi," povedal som a vytiahol mobil, keď v tom mi pípla SMS od Kenmu. Otvoril som ju a začal ju čítať.
Kuro, neviem presne kde som, ale na poslednej zastávke môjho autobusu, naháňajú ma nejakí chlapi, prosím pomôž mi!
,,Kuroo-san?" opýtalo sa dievča.
,,J-ja ešte zavolám, ale teraz musím ísť!" zakričal som a rýchlo som vybehol von zo školy.
Ak sa mu niečo stane…
Ak ho nedokážem ochrániť
Nikdy si to neodpustím!
Rýchlo som bežal po ulici a snažil sa tam čo najrýchlejšie dostať. Bolo to len pár ulíc a inokedy by som to zabehol omnoho rýchlejšie, ale v tom momente, ako keby bolo všetko proti mne.
Znovu som počul pípnutie.
Kuro, som v nejakej uličke. Už ich počujem. Príď čo najrýchlejšie.
Rozbehol som sa ešte rýchlejšie a ignoroval to, ako veľmi mi hučalo v hlave.
*Kenma*
Odoslal so SMS a natlačil sa ku krabiciam, ktoré boli v uličke.
,,Kuro, prosím, príď." pomyslel som si a sklopil hlavu, pričom som sa snažil neplakať. Cítil som ruku a ramene a s radosťou sa otočil, že je to Kuroo.
,,Kuro-" zostal som stáť, ako obarený, keď som videl, že tam stojí jeden z tých chlapov. Rýchlo som sa postavil a začal cúvať.
Nie, nie, nie!
Cúvol som ešte o jeden krok a narazil do steny.
,,Sakra, slepá ulička!" pomyslel som si a dvaja z nich sa postavili vedľa mňa a tretí predo mňa.
,,Užijeme si, čo ty na to?" spýtal sa nehutne a jeho dvaja poskokovia ma chytili za ruky.
,,Nie… prosím nie…" zašepkal som a po tvári mi stiekla slza.
,,No tak, to vydržíš, si chlap, nie?" zasmial sa, vyhrnul mi tričko a silno ma uštipol do bradavky, na čo som vypískol. ,,Vydrž, zábava ešte ani nezačala." povedal a strhol zo mňa nohavice. Silno ma uškrabol na hrudi a na stehnách. Z každej rany stiekli malé prúdy krvi.
,,Nie, dosť… Prosím! Kuro… pomoc… prosím…" povedal som, keď aj zvyšný dvaja začali obchytkávať.
,,Hej!" ozval sa spred nás hlas a ja som sa tam pozrel. Slzy sa mi začali plniť slzami šťastia.
,,Kuro…"
,,Čo je, chceš dostať na hubu?!" napriahol sa na neho jeden z poskokov, no než stihol niečom spraviť, letel na opačnú stranu uličky. Tak to pokračovalo a aj s druhým poskokom až nakoniec dostal na zem aj tretieho. Zvyšný dvaja zdrhli, len ten posledný tam zostal ležať na zemi.
,,Ak sa ešte raz pokúsite ublíži Kenmovi," začal pri čom tomu tretiemu dupol na chrbát. ,,zabijem vás."
,,Kuro…" zašepkal som a Kuroo sa ku mne otočil. Kľakol si vedľa mňa a pohladil po tvári.
,,Si v poriadku?"
,,Ako tak," povedal som s roztraseným hlasom a Kuro mi navliekol späť tričko a nohavice. ,,Kuro," pevne som mu chytil tričko a on si ma pritiahol do objatia.
,,Šsss, neboj, som tu s tebou, okej?"
,,U-um," kývol som a on ma začal hladiť po chrbte.
*Kuroo*
Bol celý roztrasený a podľa toho, ako sa mu triasol hlas, chcel plakať. Zobral som si ho do náruče a on ma pevne objal okolo krku.
,,Nehovoril som ti, že sa nemáš zahľadieť do hry?" opýtal som sa a Kenma prikývol, no inak neodpovedal. ,,Mali by sme ísť do nemocnice…"
,,Nie!"
,,Huh?"
,,Nechcem, aby to niekto vedel. M-mohli by sme ísť k tebe? Vravel si, že rodičia nebudú doma, že?" kývol som a pevnejšie si ho k sebe pritisol.
Počkali sme na jeden autobus, ktorý nás doviedol pár metrov od môjho domu. Odomkol som vchodové dvere a spolu sme vošli dnu. Položil som Kenmu na moju posteľ a dal mu dole nohavice.
,,Čo-čo to robíš?" spýtal sa roztrasene.
,,Neboj, len chcem skontrolovať, či máš nejaké rany." objasnil som mu to a Kenma kývol. Kvôli tme, ktorá bola vonku, som takmer nič nevidel.
Dal som mu dole nohavice a prekvapene sa pozrel na jeho stehná, ktoré mal pokryté škrabancami.
,,Prepáč… prepáč, že som prišiel tak neskoro." zašepkal som a Kenma sa začal hrať mojimi vlasmi.
,,To je v poriadku, som rád, že si ma prišiel zachrániť." usmial sa na mňa, hoci mal v očiach slzy. Dal som mu dole tričko a na hrudi som si všimol taktiež škrabanca a trochu zakrvavenú bradavku.
,,Mal som ich zmlátiť viac!" zasyčal som a šiel som po dezinfekciu, obväzy, vatové tampóny a náplasti. ,,Teraz to trochu zabolí," upozornil som ho, keď som mu šiel rany pretrieť dezinfekciou. Dal som trochu dezinfekcie na vatový tampón a začal som sa rán zľahka dotýkať. Kenma sykol bolesťou, no vydržal to. Stehná som mu obviazal a rany na hrudi prelepil náplasťami. Dal som mu naspäť tričko a usmial sa na neho.
,,Tak hotovo." postavil som sa.
,,Mohol by som u tebe zostať?" spýtal sa neisto a ja som prikývol.
,,Samozrejme, ale daj vedieť svojim rodičom." povedal som a Kenma kývol. Zobral mobil a vyťukal SMS.
,,Fajn a je to," povedal a ja som si sadol vedľa neho.
,,Kuro… ďakujem…" usmial sa na mňa a po tvári mu stiekli slzy. ,,Ak by si neprišiel, neviem, čo by som bol robil. Stále ma zachraňuješ a pomáhaš a ja…" krátko zavzlykal a ja som si ho pritiahol do objatia.
,,Šššš, už je dobre. Len sa tým netráp a zabudni na to, dobre?"
,,Uhm."
Pustil som ho a povedal mu, že by sme sa mali ísť osprchovať. Kenma prikývol a ja som mu tie obväzy a náplasti mohol dať znovu dole, no nevadilo mu to. Ak ho nič nebudete bolieť, budem rád. Prichystal som mu futon a usmial sa na neho, keď vošiel do izby.
,,M-môžeš ísť…" povedal ticho a sadol si na moju posteľ. Rýchlo som sa osprchoval, šiel do izby, kde na mojej posteli ležal Kenma. Bol natlačený na stenu, celý sa triasol a… plakal.
Pribehol som k nemu a otočil ho ku mne.
,,Ken-" než som stačil dopovedať jeho meno, pevne ma objal. ,,ma?"
,,Môžem spať vedľa teba, prosím?" zaprosil a ja som ho objal okolo pása.
,,Samozrejme."
*Kenma*
Ľahol si so mnou do postele, zhasol lampu a prikryl ma perinou.
,,Už je lepšie?" opýtal sa ma a ja som spokojne prikývol.
,,Hej. Som rád, keď si tu so mnou." Kuro ma pobozkal na čelo a mne to v tej chvíli neprišlo divné… práve naopak… veľmi príjemné.
Počkať… Kuro mi o tomto cite už čo-to vravel. Hmm, ach už viem.
,,Kuro?"
,,Hm?"
,,Milujem ťa. Veľmi." chvíľu zostalo ticho, tak som sa trochu zľakol, či nie je naštvaný.
,,Kenma, myslíš to vážne?" opýtal sa a posadil sa.
,,Hej," Kuro sa zasmial sa a ja som nafúkol líca.
,,Povedal som niečo vtipné?"
,,Nie," naklonil sa ku mne a pobozkal ma.
,,Len som rád, že je to obojstranné."
,,Kuro," pevne som ho objal.
,,Zostaneš so mnou, však?"
,,Zostanem s tebou… navždy."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama