Umenie

10. ledna 2017 v 19:36 | Nami |  Poviedky
Okej, je tu ďalšia poviedka. V tejto poviedke pravepodobne nie sä žiadne chyby, pretože -tamtadadá- mám betareaderku! Yay!
Okej, teraz k príbehu, úprimne, tí, ktorí videli Naruta si môžu myslieť, že je to vlastne Naruto au, kde je Sasori v normálnom svete, no... ja som sa ním len inšpirovala a (nevedela som vymyslieť meno) myslím si, že bábky sú fascinujúce a desivé zároveň, preto som to dala do takéhoto príbehu.
Okej, ožívajte poviedky!
(Úžasná) Betareaderka: Renča K.
(obrázok ukradnutý z: http://orig11.deviantart.net)
,,To je úžasné, Sasori!" povedala moja učiteľka výchovy umenia a pritom ukázala na bábku, ktorú som vytvoril.
,,He? Naozaj?" pozrel som na bábku, ktorá vyzerala ako človek, ale mala krídla vrany.
,,Naozaj! Máš talent, Sasori." povedala a aj som párkrát zamrkal.
,,Talent?" šepol som a usmial sa. Vyzeralo to celkom dobre, až na pár múch, ale to neskôr vylepším.
,,Um, pani učiteľka? Môžem to zobrať domov a dokončiť to?"
,,Samozrejme!"
Usmial som sa, zobral ju do ruky a párkrát si ju prehliadol. Malým pilníkom na drevo som obrúsil nerovné časti a jemne do toho fúkol, aby som z toho dostal piliny. Škola skončila a ja som išiel aj s bábkou v ruke domov.
,,Som doma..." zašepkal som a vošiel do domu.
,,Vitaj doma." povedal chladne otec a pozrel sa na bábku v mojej ruke.
,,Čo to je?" ukázal na ňu.
,,Mali sme dnes... Výchovu umenia, a vytvárali sme bábky..." hovoril som ticho. Môj otec neznášal umenie a všetko s ním spojené. Keď som ako malý doniesol niečo zo školy, ako napríklad výkres alebo sošku, okamžite ju spálil.
,,Prečo ti doniesol ten odpad do nášho domu?"
,,M-mali sme to dokončiť, tak som to doniesol, aby som to dokončil." povedal som a on si odfrkol. ,,Mohol by som použiť tvoje náradie?"
Môj otec mal vyštudovanú technickú univerzitu, ale aj tak pracoval ako stolár, no sem-tam pracoval so všetkým, čo bolo z dreva.
,,Hlavne mi ich nepoškoď." povedal a odišiel do kuchyne.
,,Jasné," povedal som smutne.
Otec o mňa už od mala nejavil záujem, pretože som sa nesprával podľa jeho predstáv, nešiel som na školu, kde chcel, aby som šiel… som len osoba, ktorá mu zbytočne zaberá miesto v byte.
A moja mama...
Potom, čo mi zomrel starší brat, ktorý bol podľa ideálov otca aj matky... moja mama sa zrútila. Stále mi vraví, že som len nevďačný syn, ktorý si zaslúži zomrieť.
Úprimne ma to netrápilo a vo svojom živote som mal jedinú záľubu. Vytváranie svojho vlastného umenia, bábok. Bábky o veľkosti malého pohára, až po bábky veľké ako osoba.
Sadol som si za stôl v otcovej dielni, ktorá sa nachádzala pri garáži a začal dokončovať bábku. Dal som jej ešte aj čierne vlasy z parochne, ktorá sa u nás nabrala, ktovie skadiaľ. Krídla som vyfarbil čiernou akrilovou farbou a dokončil jej kĺby, aby sa mohla voľne pohybovať. Dal som jej na končatiny nitky a usmial sa.
,,Perfektné." položil som ju na stôl a prišiel ku krabici, skadiaľ som vytiahol dve veľké bábky a usmial sa na ne.
Moja dokonalá rodina sa skladala zo mňa, mamy bábky a otca bábky. Obkrútil som si nitky okolo prstov a nechal bábky, aby sa pohybovali po miestnosti.
Bábky boli navrhnuté tak, že som nemusel stáť nad nimi, aby sa normálne pohybovali, takže mohli byť pri mne, dotknúť sa ma, pozrieť sa na mňa... a ja som mohol byť šťastný.
,,Ako si sa mal, Sasori?" opýtal som sa o trochu vyšším hlasom.
,,Dobre a ty, mami?" dobre som vedel, že to so mnou začína byť zlé, uvedomoval som si to, ale... čo bolo zlé na tom predstierať, že som šťastný?
,,Sasori, si šťastný?" tentokrát som vravel za bábku otca.
,,Úprimne neviem. Keď som tu dole s vami, tak áno. Keď som vonku... Chcem, aby mi zmizli z očí..."
,,Kto?" opäť som sa spýtal sám seba.
,,Moji rodičia..." odpovedal som proste a keď som počul kroky, dal som bábky späť do krabice a vyšiel druhým vchodom, spolu s krabicou na rukách. Išiel som do svojej izby, kde bol moja mama, ktorá mi prehrabovala veci.
,,Mami?" položil krabicu na zem a pozrel sa na ňu.
,,Ty si ho zabil, že?!" vykríkla mama a hodila po mne pohár s vodou, ktorý som mal na stole. ,,Viem, že si to spravil! A ja... ja nájdem dôkaz, vďaka ktorému ťa zavrú! A tam zomrieš! Alebo vieš čo?! Zomri rovno tu!" zakričala a začala sa smiať.
,,Ty tiež," prišiel som k nej a rýchlo som jej okolo nôh, vrátane prstov, rúk a sánky obviazal nitky.
,,Čo to robíš?" opýtala sa priškrtene a ja som jej zavrel ústa.
,,Buď ticho... Už ma to unavuje." zavrel som dvere a pohol som jedným prstom, na ktorom som mal nitku. Pohla rukou a zobrala do nej črepinu z rozbitého poháru, pričom sa jej trochu zaryl do kože. Vďaka tomu, že som jej zviazal aj sánku, nemohla rozprávať, ani kričať bolesťou.
Pohol som jej rukou tak, aby si črep vtlačila do brucha. A hlbšie. A hlbšie. A hlbšie.
Po tvárach tiekli slzy, ale aj som jej nedovolil kričať. Pohol som ňou, otvoril dvere a nechal som ju vyjsť z mojej izby.
,,Neboj sa. Nenechám ťa zomrieť samú." zašepkal som a nechal som ju opretú o stenu. Prišiel som k otcovi, ktoré bol trochu opitý, vďaka vodke, ktorú mal pred sebou a previazal ho nitkami.
,,Čo to robíš?!" postavil sa a ja som mal čo robiť, aby som ho udržal. Zobral som do ruky fľašu s vodkou a trafil ho do hlavy. Spadol na zem a ja som si vzdychol.
,,Mami," kľakol som si k nej a ona sa na mňa so strachom pozerala. ,,Kde máš morfium?" opýtal som sa jej s úsmevom. Predtým, než sa zrútila pracovala ako sestrička a morfium si niekedy doniesla domov, aj keď som netušil prečo. Uvoľnil som jej sánku a ona nahlas prehltla.
,,V lekárničke." zašepkala a ja som ju pohladil po hlave.
,,Vďaka." prišiel som k lekárničke, otvoril ju, vybral morfium a obom im ho vpichol. ,,Dokonalé."
Mamu aj otca som priviazal na veľký stôl a išiel som si po drevo, chemikálie a nože.
,,Nie je to skalpel, ale bude to musieť stačiť," povzdychol som si a zaryl som do otca nožom. ,,Takže, ak umiestnim tie nitky tu," nitky som začal násilím dávať do jeho svalov. ,,mohol by som ním voľne hýbať. Ah! Skoro by som zabudol na kosť." obkrútil som ju okolo kosti a potom cez kĺb. ,,Dúfam, že som nepoškodil chrupavku." zamumlal som a pohol prstami, vďaka čomu sa veľmi ochotne pohla aj ruka. ,,Perfektné."
Takto som pokračoval u celého tela, aj u jedného, aj u druhého rodiča.
,,Nevyzeráte presne ako bábky..." povedal som sklamane, ale potom sa usmial. ,,Takže si vás trošku upravím."
Začal som drevu opracovávať tak, aby presne sedelo na ich telá a pritom som sa nemohol prestať usmievať.
Prikladal som časti dreva na ich telá, kým oni sa na mňa nenávistne pozerali. ,,Ale, ale? Čo sú to za pohľady? Budete časti môjho umenia, mali by ste byť šťastní." nitky som dostal aj cez drevo a telo sa stále ochotne hýbalo, podľa toho, ako som chcel ja.
Obidve bábky som dokončil a usmial sa na ne. Pohol som nimi k sebe a nechal som, aby sa ma mama dotkla.
,,Je to taký skvelý pocit, keď viem, že si to ty, mami." zasmial som sa. ,,Ale aj tak budem musieť spraviť nejaké úpravy... hlavne tie oči. Matka by sa mala na svoje dieťa dívať s pochopením, láskou a podporou. A od otca by som chcel tiež podporu... takže," do ruky som zobral lyžicu. ,,Dúfam, že to pôjde." zabodol som okraj lyžice do okraju oka, zaryl hlbšie a oko rýchlym pohybom ho vybral. Tak som pokračoval aj s druhým okom a obomi otcovými očami.
Po drevených tvárach im stekala krv a počul som tlmené výkriky. Do voľného priestoru, ktorý zostal po oku, som vložil drevené podobizne očí.
,,Perfektné." obe bábky som vložil do veľkého ruksaku a vyšiel z domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 11. ledna 2017 v 21:15 | Reagovat

Vau, to na konci nabralo riadne psycho obrátky ale páčilo sa mi to :D Teším sa na ďalšie príbehy :-)

2 SergiooE SergiooE | E-mail | 16. ledna 2017 v 22:19 | Reagovat

I found this page on 16th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it's not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Just search for:  pandatsor's tools

3 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 24. února 2017 v 15:53 | Reagovat

toto bolo naozaj čosi... dobré. na začiatku, keď som to čítala, tak som si myslela, že chlapec nemá viacej ako 13, neviem prečo. A potom na konci, ako začal sa meniť - chápem, komu by pri nich nescvoklo, ale kurnik, to bola bomba! hej, aj ja som toho názoru, že bábky a hlavne drevené a porcelánové sú strašidelné, odvtedy, čo som pozerala Ghost Hunt, asi 3.epizóda (?) a v hlave mi jednostaj hrala pesnička Hi Miss Alice (ending Vampire Knight) a potom Secret od.... Pretty Little Liars(?), jednoducho tie pesničky sa k tomu hodia, čo majú tóny zahrané z hracej skrinky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama