Po prehre...

2. dubna 2017 v 15:14 | Nami |  Yaoi, shonen-ai
Okay, malo tý výjsť v pondelok pobede, ale došlo mi, že Betareaderka robí v pondelok príjmačky (modlite sa, nech ju príjmu), takže by to znamenalo, že to sem dám až v utorok, a ako sa poznám, tak na to zabudnem... a jedno s druhým...takže tu to máte. Je to poviedka na môj obľúbený pár z Haikyuu IwaOi...hádam sa vám bue poviedka páčiť...je trochu pochmúrnejšia...ale len trochu... (je to krátke...napísala som to včera o pol jednej...)
Sedel som na posteli a prezrel si správy, či mi náhodou neodpísal.
Nič.
Od včerajšej prehry mi neodpísal na žiadnu moju správu a ani nezdvihol telefonát. Vzdychol som si, dal som si mikinu a pomaly šiel k nemu. Zastal som pred jeho domom, zaklopal a dvere sa po chvíli otvorili. Stála v nich jeho mama a prezrela si ma prekvapeným pohľadom.
,,Hajime-kun?"
,,Dobrý večer, je Oikawa doma?"
,,Je," prikývla, ale na tvári sa jej zračili obavy. ,,Ale od včera nevychádza z izby. Bojím sa o neho, ale nenechá si dohovoriť, akurát som ti šla volať,"
,,Pôjdem za ním," povedal som a ona sa mi poďakovala. V dome bol aj jeho otec a jeho staršia sestra, obaja sedeli v obývačke, no okrem obyčajného pozdravu som im nevenoval pozornosť.
Zastal som pred jeho izbou a zaklopal na dvere. Spoza dverí sa ozvalo tiché zamručanie, ktoré znamenalo: Choď preč.
,,Oika- Tooru," oslovil som ho menom. ,,pusť ma dnu." dvere sa potvorili a ja som si všimol len časť Oikawovej tváre.
,,Choď preč, Iwa-chan, vyzerám hrozne."
,,To vyzeráš aj inokedy, a teraz ma pusť." potlačil som dvere a pozrel som sa na Oikawu. Mal pravdu, vyzeral hrozne. Mal tmavé kruhy pod očami, večne upravené vlasy mal strapaté a na tvári mal zaschnuté slzy.
S povzdychom som mu podal ruku a on sa vďaka mojej pomoci postavil na nohy. Uhýbal pohľadom a díval sa kdesi do neznáma.
Rukami som mu pomaly prešiel po ramenách a pritiahol si ho bližšie, aby som ho mohol objať. Ruky mi položil na chrbát a ja som počul, ako sa ticho rozvzlykal.
,,Tooru," oslovil som ho a on sa na mňa pozrel. Jemne som ho pobozkal na čelo a on opäť skryl hlavu do mojej hrude. ,,včera…si hral lepšie, než kedykoľvek predtým," povedal som úprimne a zobral si ho na ruky, aby som sa s ním mohol posadiť na posteľ.
,,Aj ty, Iwa…Hajime…" povedal ticho.
,,Tvoja posledná nahrávka smerovala ku mne, toho si vážim, ale prepáč…že som ju nezasmečoval správne,"
,,To nebola tvoja chyba!" oboril sa na mňa nahnevaným hlasom. ,,Je to moja chyba! Daj mi to za vinu! Povedz, že som ti mal nahrať lepšie! Že tá nahrávka bola príliš nízko! Povedz…že som za to mohol ja."
,,Prečo by som to hovoril, Tooru?"
,,Pretože…pretože si na mňa stále naštvaný. Stále po mne kričíš, vravíš mi, aby som na tréningu neflákal s nahrávkami a nahrával ti poriadne! Stále… tak prečo nie včera? Prečo nie teraz?" rukou som mu zašiel do vlasov a privinul si ho bližšie.
,,Mal som dosť problémov so sebou, keď som sa obviňoval. Mal si trénovať viac, mal si viac zlepšiť svoje podania, smeče, mal si si zvyknúť aj na to, keď Oikawa pokazí nahrávku. Ale tá posledná nahrávka nebola zlá, bola skvelá."
,,Aj tvoj smeč bol skvelý…" povedal ticho a ja som sa zasmial.
,,Prosím neobviňuj sa,"
,,Ani ty seba." povedal a pozrel sa mi do očí. Utrel som mu slzy a on sa pokúsil o úsmev.
,,Vyzeráš naozaj hrozne," ľahol som si s ním a pozrel sa mu do tváre. ,,Milujem ťa, Tooru."
,,To vravíš vždy," zasmial sa a primkol sa ku mne. ,,Aj ja teba,"
,,Ale ty mi na to aj tak vždy odpovieš,"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama